Delphine LaLaurie: Rozdiel medzi revíziami

Marie Delphine Macarty sa narodila v [[New Orleans]], dňa 19. marca 1787 ako jedno z piatich detí. Jej otec bol Louis Barthelemy de McCarty ktorý, mal írsky pôvod. Jej matka bola Marie-Jeanne L'Érable, známa ako "vdova Le Comte", pretože jej manželstvo s Louisom B. Macarty bolo jej druhým. Obaja boli prominenti mestskej európskej kreolskej komunity.

Dňa [[10. apríl|10. apríla]] 1834 vypukol požiar v rezidencii LaLaurie na Royal Street 1140, ktorý začal v kuchyni. Keď na miesto prišli policajti a hasiči, našli kuchárku, sedemdesiatročnú ženu, pripútanú členkom o sporák. Neskôr žena vypovedala, že založila oheň ako pokus o [[Samovražda|samovraždu]], pretože sa obávala, že bude potrestaná. Ďalej vypovedala, že otroci vzatí do najvyššej miestnosti sa už nikdy nevrátili. Madam LaLaurie hasičom odmietla dať kľúč od hornej miestnosti a preto boli nútení vyvaliť dvere, pretože museli všetkých evakuovať. Keď vošli do miestnosti, uvideli sedem otrokov brutálne zmrzačených, zavesených na krku, ktorých končatiny boli zjavne natiahnuté a roztrhané z jedného konca na druhé. Otroci Madam LaLaurie boli vychovaní, vykazovali známky bičovania, boli viazaní v reštriktívnych postojoch a nosili ostré železné obojky, ktoré držali hlavy v statických polohách. Keď sa po [[New Orleans]] prevalilo, čo robí Madam LaLaurie, niekoľko obyvateľov mestečka zaútočilo na jej rezidenciu a zničili takmer všetko, čo sa im podarilo. Majetok utrpel veľké škody. Otroci boli vzatí do miestneho väzenia, kde si ich pozerali obyvatelia mesta, aby sa mohli skutočne presvedčiť o utrpení, ktoré prežívaliprežili.

Život Delphine LaLaurie po požiari v roku 1834 nie je dobre zdokumentovaný. Podľa zdrojov utiekla z [[New Orleans]] počas davového násilia, ktoré nasledovalo po požiari, do Alabamy a potom do [[Paríž|Paríža]]. Tiež sú nejasné okolnosti jej smrti. Podľa francúzskych [[Archív (inštitúcia)|archívov]] v [[Paríž|Paríži]] zomrela pani Marie Delphine Maccarthy v Paríži, dňa [[7. december|7. decembra]] 1849 vo veku 62 rokov.

Dom Madame LaLaurie stojí dodnes na 1140 Royal Street, na rohu Royal Street a Governor Nicholls Street. Ide o trojposchodovúotrojposchodovú budovu, v roku [[1928]] to bola najvyššia budova na námestí a v blízkom okolí. Po odchode LaLaurie z Ameriky bol dom opustený a v zlom stave pravdepodobne do roku 1836. V roku [[1888]] sa však dočkal rekonštrukcie. Počas nasledujúcich desaťročí sa dom využíval ako verejná vysoká škola, konzervatórium hudby, bytový dom, útočisko pre mladých delikventov, bar, obchod s nábytkom a luxusný bytový dom.

Po roku 1945 sa správy o otrokoch LaLaurie stali jasnejšímiprepracovanejšími. Jeanne deLavigne, píšuca v Ghost Stories of Old New Orleans (1946), tvrdila, že LaLaurie mala sadistické chúťky, ktoré nemala nikdy upokojené, kým neprevádzala tieto sadistické zverstvá na svojich černošských otrokoch. Ďalej tvrdila, že tí, ktorí v roku 1834 hasili oheň, našli otrokov v najvyššej miestnosti nahých, pripútaných k stene, ich oči boli vyryté, ich nechty vytiahnuté, iní mali kĺby zovreté, mali veľké diery v zadku, kde im trčalo mäso, odrezali sa im uši a ich pery boli zošité, v lebkách sa nachádzali diery, do ktorých bola vložená hrubá tyč priamo do mozgu. Príbeh bol spomenutý aj v dokumente ''Duchovia a upíri z New Orleansu'' (1998). V roku 2014 stvárnila postavu Delphine LaLaurie herečka [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] v tretej sérii seriálu ''[[American Horror Story]]''.