Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnené hyperlinky na osobnosti
štýl, zdroje, wl
Riadok 88:
}}
 
'''Katedrála svätého Jána Krstiteľa''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[Barok|barokový]] kostol v [[Trnava|Trnave]]. Je [[Katedrála|katedrálnym]] chrámom [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]].
 
== Dejiny ==
Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného [[barok]]a na [[Slovensko|Slovensku]]. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. [[Donátor]] kostola, [[palatín]] [[Mikuláš Esterházy]], zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku [[1629]].
Chrám bol vybudovaný v 17. storočia ako súčasť komplexu budov [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]]. [[Donátor]] kostola, [[palatín]] [[Mikuláš Esterházy]], zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku [[1629]]. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku [[1637]]. Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a [[promócia|promócie]]. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s [[hrob]]mi. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615{{--}}1773.<ref name="abu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaba | meno = Rastislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katedrála svätého Jána Krstiteľa | url = https://www.abu.sk/arcidieceza/katedrala/ | vydavateľ = abu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už v prvej polovici 18. storočia sa pravdepodobne uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, na strechu následne vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia.<ref name="abu"/> V druhej polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. Generálna konzervácia chrámovej výzdoby sa začala uskutočňovať v roku [[1942]].<ref name="abu"/> V rokoch [[1958]]{{--}}[[1963]] prebehla čiastočná reštaurácia bočných kaplniek a v rokoch [[1970]]{{--}}[[1972]] aj hlavného oltára. Po roku [[1989]] sa prvý raz pristúpilo ku komplexnému reštaurovaniu kostola.<ref name="abu"/>
 
V roku [[1977]] pápež [[Pavol VI.]] ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978, bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v roku [[2003]].<ref name="abu"/> Po vzniku [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]] v roku [[2008]] trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.
Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku [[1637]].
 
== Charakteristika kostola ==
Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného [[barok]]a na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Loď (architektúra)|Jednoloďový]] dvojvežový chrám s rovným uzáverom svätyne je orientovaný na západ a má dĺžku 61 mmetrov a šírku 28 mmetrov. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu [[Esterháziovci|Esterházyovcov]]. Pod esterházyovským erbom sa nachádza kamennákamenný erb Trnavskej arcidiecézy používaný od roku 2011.
[[Interiér]] chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb.
 
[[Interiér]] chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Hlavný priestor zaklenujú valené [[klenba|klenby]] s [[luneta]]mi, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný [[oltár]] dokončený v rokoch 1637 až [[1640]], na realizácii ktorého sa popri [[Viedeň|viedenských]] majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z [[Cífer]]a. Oltár vysoký 20,3 metra a široký 14,8 metra je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe.
 
Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Stropné fresky sú dielom severotalianskych majstrov F.I.Grafensteina a C.Ricchiho .<ref>(Zdroj: Dr. Medvecký výskum 2008).</ref> V minulosti sa nesprávne uvádzal ako autor stropných malieb viedenský maliar J. Gruber. Na ľavom pilieri chrámu sa nachádza ranobaroková kazateľnica je z roku [[1637]], ktorá je dielom B. Knillinga a V. Stadlera.<ref>Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský 2011.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 49. ISBN 978-80-7162-824-8</ref>
Skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný [[oltár]] dokončený v rokoch 1637 až [[1640]], na realizácii ktorého sa popri [[Viedeň|viedenských]] majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 m a široký {{m|14.8|m}} je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe.
 
=== Mortuáriá ===
Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Stropné fresky sú dielom severotalianskych majstrov F.I.Grafensteina a C.Ricchiho (Zdroj: Dr. Medvecký výskum 2008). V minulosti sa nesprávne uvádzal ako autor stropných malieb viedenský maliar J. Gruber. Na ľavom pilieri chrámu sa nachádza ranobaroková kazateľnica je z roku [[1637]], ktorá je dielom B. Knillinga a V. Stadlera.<ref>Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský 2011.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 49. ISBN 978-80-7162-824-8</ref>
V presbytériu sa nachádza osem mortuárií. Pri pohľade do presbytéria smerom k hlavnému oltáru sú to pohrebné štíty zľava donátora kostola [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterházyho]], Daniela Esterházyho, Alexandra Esterházyho a [[František Esterházi|Františka Esterházyho]], sprava [[Ladislav Esterházi|Ladislava Esterházyho]], Štefana Esterházyho, esterházyovský bez nápisu (pravdepodobne Tomáša alebo Gašpara, ktorí padli spolu s Františkom a Ladislavom v roku 1652 v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitke pri Veľkých Vozokanoch]]) a napokon [[Imrich Ocskay|Imricha OcskayaOčkaja]]. Texty doslovne znejú:
 
* Mikuláš Esterházy (1665): ILLVSTRISSIMVS ac EXCELENTISSIMVS D. D. COMES NICOLAVS EZTERHASZI de GALANTHA PERPETVVS de FRAKNO REGNI VNGARIAE PALATINVS AVRI VELLERIS EQVES IVDEX CVMANO // R9 COMMITATVVM SOPRON: SOLIEN & de BEREGK SVPREMV9 COMES SACRAE CAESAR REGQ9 MATTIS INTIMV9 CONSILIARIV9 CAMERARIS PER HVNGARI LOCV TENS AETATIS SVAE 63 OBYT SEP 1665
V presbytériu sa nachádza osem mortuárií. Pri pohľade do presbytéria smerom k hlavnému oltáru sú to pohrebné štíty zľava donátora kostola [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterházyho]], Daniela Esterházyho, Alexandra Esterházyho a [[František Esterházi|Františka Esterházyho]], sprava Ladislava Esterházyho, Štefana Esterházyho, esterházyovský bez nápisu (pravdepodobne Tomáša alebo Gašpara, ktorí padli spolu s Františkom a Ladislavom v roku 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch) a napokon [[Imrich Ocskay|Imricha Ocskaya]]. Texty doslovne znejú:
* Daniel Esterházy (1654): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DANIEL ESTERHASI DE GALANTA 2e EQVES AVRATVS, SACRAE CAESAREAE REGIAEQ; MATTIS. CONSILIARIVS. // OBYT IN DOMINO DIE DECIMA QVARTA MENSIS IVNY, ANNO MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVARTO
* Alexander Esterházy (1681): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DOMINVS ALEXANDER ESZTERHAZY DE GALANTHA EQVES AVRATVS ARC // IVM ZOLYOM ET DOBRONIVA HAEREDITARIVS DOMINVS AETATIS SVAE 48. OBYT DIE 2 APRILIS, ANNO 1681
* František Esterházy (1653): SPECTABILIS ac MAGNIFIC9 DOMIN9 FRANCISC9 EZTERAZI de GALANTA LIBER BARO SACRAE CAESARAE REGIAEC MAYESTATIS PRAESIDY GIARMAT // SVPREM9 CAPITANE9 SVCCVBIVT in CAMPO NAGY VEZERENY in CONFLICTV SVMEMORABILI TVRCORVM ANNO. 1653 die 26 AVGVST AETAT: sue 36<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Texty na mortuáriach | url = https://www.facebook.com/Kostoly-a-synag%C3%B3gy-v-Trnave-106814697524317/photos/a.111562047049582/161097922095994 | vydavateľ = Kostoly a synagógy v Trnave | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
* Ladislav Esterházy (1652): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES LADISLAVS EZTERHAZI de GALANTHA, PERPETVVS de FRAKNÓ ... TVS, COMITATVS SOPRONIENSIS SVPREMVS COMES, SACRAE CAESAREAE REGIAEq3 MAIESTATIS CON // SILIARIVS, CAMERARIVS, & PRAESIDY PAPENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, qui PATRIAE suae AMORE, ac LIBERANDOR ... RVITVTE CHRISTIANORVM CAPITVORVM FERVENTISSIMO ZELO in ACERRIMO ad PAGVM NAGY VEZEKENY // cum TVRCIS CONFLICTV VNA cum FRANCISCO, THOMA, CASPARO, FRATRVELIB9 suis EZTERHAZY, non MIN9 FORTIT ... GLORIOSE DIMICANDO DIE 26 AVGVSTI ANNO 1652 AETATIS VERO sua ANNO 26 occubud
Mikuláš Esterházy (1665): ILLVSTRISSIMVS ac EXCELENTISSIMVS D. D. COMES NICOLAVS EZTERHASZI de GALANTHA PERPETVVS de FRAKNO REGNI VNGARIAE PALATINVS AVRI VELLERIS EQVES IVDEX CVMANO // R9 COMMITATVVM SOPRON: SOLIEN & de BEREGK SVPREMV9 COMES SACRAE CAESAR REGQ9 MATTIS INTIMV9 CONSILIARIV9 CAMERARIS PER HVNGARI LOCV TENS AETATIS SVAE 63 OBYT SEP 1665
* Štefan Esterházy (1603): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES STEPHANVS ESTERHAZI DE GALANTHA PERPETVVS DE FRAKNÓ, SACRI ROMANII IMPERII EQVES, SACRAE, CAES, REGIAEQ3 MA3 // CONSILIARIVS, ET PRAESIDII PARENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, OBIIT VIENNAE DIE IV. IVLII: ANNO SALVTIS MDCIII AETATIS SVAE XL
 
* Imrich Ocskay (1655): GENEROSVS DOMINVS EMERICVS OCZKAY DE OCZKO OBYT DIE VIGESIMA TERTIA FEBRUARY ANNO // DOMINI MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVINTO AETATIS SVAE VIGESIMO QVARTO
Daniel Esterházy (1654): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DANIEL ESTERHASI DE GALANTA 2e EQVES AVRATVS, SACRAE CAESAREAE REGIAEQ; MATTIS. CONSILIARIVS. // OBYT IN DOMINO DIE DECIMA QVARTA MENSIS IVNY, ANNO MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVARTO
 
Alexander Esterházy (1681): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DOMINVS ALEXANDER ESZTERHAZY DE GALANTHA EQVES AVRATVS ARC // IVM ZOLYOM ET DOBRONIVA HAEREDITARIVS DOMINVS AETATIS SVAE 48. OBYT DIE 2 APRILIS, ANNO 1681
 
František Esterházy (1653): SPECTABILIS ac MAGNIFIC9 DOMIN9 FRANCISC9 EZTERAZI de GALANTA LIBER BARO SACRAE CAESARAE REGIAEC MAYESTATIS PRAESIDY GIARMAT // SVPREM9 CAPITANE9 SVCCVBIVT in CAMPO NAGY VEZERENY in CONFLICTV SVMEMORABILI TVRCORVM ANNO. 1653 die 26 AVGVST AETAT: sue 36
 
Ladislav Esterházy (1652): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES LADISLAVS EZTERHAZI de GALANTHA, PERPETVVS de FRAKNÓ ... TVS, COMITATVS SOPRONIENSIS SVPREMVS COMES, SACRAE CAESAREAE REGIAEq3 MAIESTATIS CON // SILIARIVS, CAMERARIVS, & PRAESIDY PAPENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, qui PATRIAE suae AMORE, ac LIBERANDOR ... RVITVTE CHRISTIANORVM CAPITVORVM FERVENTISSIMO ZELO in ACERRIMO ad PAGVM NAGY VEZEKENY // cum TVRCIS CONFLICTV VNA cum FRANCISCO, THOMA, CASPARO, FRATRVELIB9 suis EZTERHAZY, non MIN9 FORTIT ... GLORIOSE DIMICANDO DIE 26 AVGVSTI ANNO 1652 AETATIS VERO sua ANNO 26 occubud
 
Štefan Esterházy (1603): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES STEPHANVS ESTERHAZI DE GALANTHA PERPETVVS DE FRAKNÓ, SACRI ROMANII IMPERII EQVES, SACRAE, CAES, REGIAEQ3 MA3 // CONSILIARIVS, ET PRAESIDII PARENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, OBIIT VIENNAE DIE IV. IVLII: ANNO SALVTIS MDCIII AETATIS SVAE XL
 
Imrich Ocskay (1655): GENEROSVS DOMINVS EMERICVS OCZKAY DE OCZKO OBYT DIE VIGESIMA TERTIA FEBRUARY ANNO // DOMINI MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVINTO AETATIS SVAE VIGESIMO QVARTO
 
Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a [[promócia|promócie]]. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s [[hrob]]mi.
 
V roku [[1977]] pápež [[Pavol VI.]] ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978 bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II.
 
Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v roku [[2003]].
 
Po vzniku [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]] v roku [[2008]] trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.
 
== Galéria ==