Starokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 9 bajtov ,  pred 2 mesiacmi
úprava gramatiky a údajov
(experimenty)
Značka: vrátenie
(úprava gramatiky a údajov)
 
== Dejiny ==
Starokatolicizmus sa sformoval v niekoľkých historických etapách pričom v sebe zjednotil viacero reformných katolíckych prúdov, ktoré sa v rôznej dobe a z rozličných dôvodov dostal do konfliktu a Rímom - najmä však kvôli otázkam úlohy rímskeho biskupa (pápeža). Napätie medzi Rímom a miestnymi cirkvami sa vyhrotilo najmä na Prvom Vatikánskom koncile (1869-1870), ktorý vo svojej dogmatickej konštitúcii Pastor aeternus (Večný pastier), prijal dogmu o neomylnosti pápeža a jeho univerzálnom primáte nad celou cirkvou, čím vo svojej historickej situácii akcentoval prísne hierarchický model cirkvi ako piramídy s pápežom na jej vrchu. Vo viacerých krajinách najmä však v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku sa objavili medzi katolíkmi vlny odporu, ktorý toto učenie považovali za nebiblické a v nesúlade s cirkevnou tradíciou, podľa ktorej mal mať výlučne postavenie iba prvého medzi rovnými (primua inter pares). Jednou z vedúcich postáv a duchovných otcov hnutia proti novoprijatým dogmám patril mníchovský profesor Ignaz von Döllinger, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších profesorov cirkevných dejím 19. storočia. Döllinger o tvrdil že na Prvom Vatikánskom koncile ,,dogma zvíťazila nad dejinami" a že ,,na to aby sme z dejín dokázali učenie o pápažskej neomylnosti, nie je potrebné nič iné len sflalšovanie celých dejín". Tieto myšlienky sa postupne formulovali a v roku 1871 vyjadrené v Mníchovskom vyhlásení o svätodušných sviatkoch a následne v Programovom vyhlásení (prvého) starokatolíckeho kongresu v Mníchove. Začal sa tak objavovať starobylý model cirkevnej štruktúry, kde všetka moc ide z dola na hor, nie naopak. Postupne sa tak sformovalo cirkevné zriadenie, dnes známe ako episkopálno-synodálne: najvyším orgánom cirlvi je synoda zložená zbduchovných aj laikov a predsedá jej biskup. Dňa 4.6. 1873 bol zhromaždením v Kolíne za biskupa zvolený bývali vratislavský profesor teológie Jozef Hubert Reinkes, a dňa 11.8. 1873 prijal katolícke biskupské svätenie z rúk deventerského biskupa Hermana Heykampa, čím bola prostredníctvom znaku historickej apoštolskej postupnosti dosvedčená kontinuita starokatolíckeho hnutia so starou cirkvou. Dôležitým sa stal aj rok 1889, kedy švajčiarskášvajčiarska, holandská a nemecká cirkev vytvorila spoločenstvo, zvanénazvané Utrechtská únia. Biskupi združenýzdružení v tejto konferencii biskupocbiskupov starokatolíckych cirkví vyjadrili spoločné základy viery v tzv. Utrechtskej deklarácii.
 
== Základné vieroučné body ==
* celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný;
* dôležitou súčasťou starokatolíckej vierouky je učenie o apoštolskej postupnosti – duchovní starokatolíckej cirkvi sú vysvätení v platnej apoštolskej sukcesii, ktorá je uznaná aj rímskokatolíckou cirkvou;
* starokatolíci veria vpoznajú 7 sviatostí (krst, eucharistia, spoveď, birmovanie, manželstvo, kňazstvo, pomazanie chorých) – počas každej svätej omše je vysluhovaná spoločná sviatosť zmierenia (jednotliví veriaci nemusínemusia vyznávať svoje hriechy nahlas kňazovi, ale v srdci ich vyznávyznajú Bohu a oľutujeoľutujú ich – kňaz následne každému veriacemu udeľuje osobné rozhrešenie); "ušná" spoveď je napriek tomu odporúčaná, no nie povinná; Eucharistia sa vždy podáva pod oboma spôsobmi – telo aj krv;
* úcta k Márii a svätým je zachovaná, ale forma sa v rôznych starokatolíckych cirkvách líši;
* nové dogmy rímskokatolíckej cirkvi o Márii neboli v starokatolicizme prijaté – [[Mária (matka Ježiša)#Nepoškvrnené počatie Panny Márie|nepoškvrnené počatie Panny Márie]] a [[Mária (matka Ježiša)#Nanebovzatie Panny Márie|nanebovzatie Panny Márie]];
 
=== Eucharistická ekleziológia ===
Výrazným teologickým prvkom starokatolíckeho hnutia (najmä Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví) je tzv. eucharistická ekleziológia. Slávenie eucharistie je základom každého starokatolíckeho spoločenstva a cirkev má zabezpečiť podľa svojich možností všetkým veriacim pravidelné slávenie eucharistie. Tak, ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktorá spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa. Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.
Tak ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktorá spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa.
Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.
 
== Starokatolícka cirkev na Slovensku ==
Oficiálny názov Starokatolícka cirkev na Slovensku poukazuje i na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto na Slovensku cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže slovenské kresťanské korene sú v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazýva i Slovenská katolícka cirkev.
 
Starokatolícka cirkev na Slovensku vystúpila z Utrechtskej únie na 1. mimoriadnej synode v roku 2004 na protest proti sväteniu žien a žehnaniu homosexuálnym párom. Prvým biskupom Starokatolíckej cirkvi na Slovensku jebol [[Augustín Bačinský]], ktorý bol vysvätený v Portugalsku v roku 2004. aSKC vytvorila zväzok autentických Starokatolíckych cirkví pod názvom Svetová rada národných katolíckych cirkví, ktorej súčasťou je i Cirkevná provincia sv. Metoda so sídlom v Nitre.
 
Od roku 2004 na Slovensku nepôsobila žiadna cirkev ktorá by sa hlásila k Utrechtskej únii. To sa ale zmenilo v marci 2016, keď začala na Slovensku pôsobiť misijná skupina pod záštitou Starokatolíckej cirkvi v ČR s názvom [[Starokatolícka cirkev v Českej republike s pôsobením na Slovensku|Starokatolíci v Bratislave]]. Ide o spoločenstvo ktoré vedie kňaz Martin Kováč, avšak na Slovensku nie je registrovanou cirkvou. Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia Utrechtskej únie na svojom zasadnutí v dňoch 24. a 25. júna 2020 rozhodla o založení samostatnej [[Starokatolícka cirkev v Českej republike s pôsobením na Slovensku|starokatolíckej delegatúry na Slovensku]], pričom tzv. biskupom-delegátom bol menovaný Pavel Benedikt Stránský, biskup Starokatolíckej cirkvi v ČR.<ref name=starokatolici.eu>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia zriadila novú delegatúru na Slovensku (25. 6. 2020) | url = https://starokatolici.eu/index.php/2020/06/25/dlegatura-na-slovensku-2020 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-31 | vydavateľ = Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku | miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref>
Anonymný používateľ