Starokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
experimenty Značka: vrátenie |
úprava gramatiky a údajov |
||
Riadok 5:
== Dejiny ==
Starokatolicizmus sa sformoval v niekoľkých historických etapách pričom v sebe zjednotil viacero reformných katolíckych prúdov, ktoré sa v rôznej dobe a z rozličných dôvodov dostal do konfliktu a Rímom - najmä však kvôli otázkam úlohy rímskeho biskupa (pápeža). Napätie medzi Rímom a miestnymi cirkvami sa vyhrotilo najmä na Prvom Vatikánskom koncile (1869-1870), ktorý vo svojej dogmatickej konštitúcii Pastor aeternus (Večný pastier), prijal dogmu o neomylnosti pápeža a jeho univerzálnom primáte nad celou cirkvou, čím vo svojej historickej situácii akcentoval prísne hierarchický model cirkvi ako piramídy s pápežom na jej vrchu. Vo viacerých krajinách najmä však v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku sa objavili medzi katolíkmi vlny odporu, ktorý toto učenie považovali za nebiblické a v nesúlade s cirkevnou tradíciou, podľa ktorej mal mať výlučne postavenie iba prvého medzi rovnými (primua inter pares). Jednou z vedúcich postáv a duchovných otcov hnutia proti novoprijatým dogmám patril mníchovský profesor Ignaz von Döllinger, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších profesorov cirkevných dejím 19. storočia. Döllinger
== Základné vieroučné body ==
Riadok 13:
* celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný;
* dôležitou súčasťou starokatolíckej vierouky je učenie o apoštolskej postupnosti – duchovní starokatolíckej cirkvi sú vysvätení v platnej apoštolskej sukcesii, ktorá je uznaná aj rímskokatolíckou cirkvou;
* starokatolíci
* úcta k Márii a svätým je zachovaná, ale forma sa v rôznych starokatolíckych cirkvách líši;
* nové dogmy rímskokatolíckej cirkvi o Márii neboli v starokatolicizme prijaté – [[Mária (matka Ježiša)#Nepoškvrnené počatie Panny Márie|nepoškvrnené počatie Panny Márie]] a [[Mária (matka Ježiša)#Nanebovzatie Panny Márie|nanebovzatie Panny Márie]];
Riadok 19:
=== Eucharistická ekleziológia ===
Výrazným teologickým prvkom starokatolíckeho hnutia (najmä Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví) je tzv. eucharistická ekleziológia. Slávenie eucharistie je základom každého starokatolíckeho spoločenstva a cirkev má zabezpečiť podľa svojich možností všetkým veriacim pravidelné slávenie eucharistie. Tak, ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktorá spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa. Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.
== Starokatolícka cirkev na Slovensku ==
Řádek 32 ⟶ 30:
Oficiálny názov Starokatolícka cirkev na Slovensku poukazuje i na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto na Slovensku cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže slovenské kresťanské korene sú v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazýva i Slovenská katolícka cirkev.
Starokatolícka cirkev na Slovensku vystúpila z Utrechtskej únie na 1. mimoriadnej synode v roku 2004 na protest proti sväteniu žien a žehnaniu homosexuálnym párom. Prvým biskupom Starokatolíckej cirkvi na Slovensku
Od roku 2004 na Slovensku nepôsobila žiadna cirkev ktorá by sa hlásila k Utrechtskej únii. To sa ale zmenilo v marci 2016, keď začala na Slovensku pôsobiť misijná skupina pod záštitou Starokatolíckej cirkvi v ČR s názvom [[Starokatolícka cirkev v Českej republike s pôsobením na Slovensku|Starokatolíci v Bratislave]]. Ide o spoločenstvo ktoré vedie kňaz Martin Kováč, avšak na Slovensku nie je registrovanou cirkvou. Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia Utrechtskej únie na svojom zasadnutí v dňoch 24. a 25. júna 2020 rozhodla o založení samostatnej [[Starokatolícka cirkev v Českej republike s pôsobením na Slovensku|starokatolíckej delegatúry na Slovensku]], pričom tzv. biskupom-delegátom bol menovaný Pavel Benedikt Stránský, biskup Starokatolíckej cirkvi v ČR.<ref name=starokatolici.eu>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia zriadila novú delegatúru na Slovensku (25. 6. 2020) | url = https://starokatolici.eu/index.php/2020/06/25/dlegatura-na-slovensku-2020 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-31 | vydavateľ = Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku | miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref>
|