Moorov zákon: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Moore's Law Transistor Count 1971-2018.png|alt=|náhľad|Počty tranzistorov v [[Mikroprocesor|mikroprocesoroch]] v závislosti od dátumu ich uvedenia na trh.
'''Moorov zákon''' je empirické pravidlo, že zložitosť integrovaných obvodov (počet tranzistorov [[Integrovaný obvod|integrovaných]] na nich) sa zdvojnásobuje približne každé dva roky. <!-- pričom cena ostáva konštantná. -->
== Význam a dôsledky ==
Zákon sformuloval v roku [[1965]] [[Gordon Moore|Gordon E. Moore]], zakladateľ firmy [[Fairchild Semiconductor]] a neskorší spoluzakladateľ firmy [[Intel]]. V článku z roku 1965<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cramming more components onto integrated circuits|url=https://drive.google.com/file/d/0By83v5TWkGjvQkpBcXJKT1I1TTA/view?usp=embed_facebook|vydavateľ=Electronics|dátum prístupu=2019-08-26|priezvisko=Moore|meno=Gordon E.|dátum vydania=1965-04-19|jazyk=en}}</ref> napísal, že každý rok dochádza k zdvojnásobeniu počtu komponentov na jeden integrovaný obvod a predpokladá
Moorova predpoveď sa ukázala ako správna už po niekoľko desaťročí a používa sa v priemysle polovodičov na usmernenie dlhodobého plánovania a na stanovenie cieľov výskumu a vývoja. Pokroky v oblasti digitálnej elektroniky sú silne prepojené s Morovým zákonom: ceny mikroprocesorov pri zohľadnení kvality<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Byrne|meno=David M.|titul=Is the Information Technology Revolution Over?|url=https://www.federalreserve.gov/pubs/feds/2013/201336/201336pap.pdf|dátum vydania=2013|dátum prístupu=2019/8/26|vydavateľ=Finance and Economics Discussion Series
Divisions of Research & Statistics and Monetary Affairs
Federal Reserve Board, Washington, D.C.|jazyk=en}}</ref>, kapacita pamäte, senzorov a počet pixelov v digitálnych fotoaparátoch sa tiež zdvojnásobuje približne bianuálne.
[[Súbor:Gordon Moore ID2004 crop.jpg|náhľad|Gordon Moore v roku 2004]]
== Druhý Moorov zákon (alebo Rockov zákon) ==
Podľa Moorovho zákona náklady na jednotkový [[počítačový výkon]] (ang. computing power) pre spotrebiteľa klesajú, avšak náklady výrobcov majú opačný trend: náklady na výskum, vývoj, výrobu a testovanie sa pri každej novej generácii čipov neustále zvyšujú. Rastúce výrobné náklady sú dôležitým faktorom pri dodržiavaní Moorovho zákona. To viedlo k formulácii Moorovho druhého zákona, tiež nazývaného Rockov zákon, ktorý hovorí, že kapitálové náklady na výrobu polovodičových súčiastok sa časom exponenciálne zvyšujú. Podľa [[Artur Rock|Artura Rocka]] (investor, ktorý podporoval osem inžinierov vrátane Moora, aby odišli zo [[Shockley Semiconductor]] Lab a stali sa zakladajúcimi výskumnými a vývojovými pracovníkom v novej spoločnosti Fairchild Semiconductor) náklady na výrobu polovodičových čipov sa každé štyri roky zdvojnásobujú.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moore’s Law is golden|url=https://www.computerworld.com/article/2912683/moore-s-law-is-golden.html|vydavateľ=Computerworld|dátum vydania=2015-04-21|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=en|meno=Charles|priezvisko=King}}</ref> Pravdivosť formulácie tohto zákona sa postupne overuje, aj keď koncom 90. rokoch minulého storočia rast nákladov sa spomalil a blížil sa k dosiahnutiu konštantných nákladov.<!-- (ang. plateau z en wiki It has been suggested that fabrication plant costs have not increased as quickly as predicted by Rock's law – indeed plateauing in the late 1990s) --> V roku 2003 stála výroba nového čipu približne 3 miliardy dolárov a v roku 2011 spoločnosť Intel vyčlenila 5 miliárd dolárov na novú továreň Fab 42.<ref name=":0" /> Fabrika Samsungu v roku 2015, ktorá začala vyrábať v 2017, stála približne 14 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samsung's New $14 Billion Chip Plant To Manufacture DRAM, Processors In 2017 (Updated)|url=https://www.tomshardware.com/news/samsung-14-billion-chip-plant,29058.html|vydavateľ=Tom's Hardware|dátum vydania=2015-05-08|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=en}}</ref><!-- Ešte by sa sem hodila opačná predpoveď:
Gates:
I have to say that in 1981, making those decisions, I felt like I was providing enough freedom for 10 years. That is, a move from 64 K to 640 K felt like something that would last a great deal of time. Well, it didn't - it took about only 6 years before people started to see that as a real problem.
Řádek 28 ⟶ 29:
Podľa priemyselného štandardu je každá generácia procesu výroby polovodičov, známa tiež ako „technologický uzol“ (ang. nod), označená minimálnou veľkosťou procesu (aký najmenší prvok je možné vyrobiť tak aby celý obvod pracoval spoľahlivo). "Technologické uzly", tiež známe ako „procesné technológie“ alebo jednoducho „uzly“ (ang. nod), sa zvyčajne označovali veľkosť dĺžky [[Hradlo|hradla]] tranzistora<!-- hradlo bolo asi najdôležitejší najmenší rozmer.. u nás sa tradovalo, že je to rozlíšenie litografie - ako blízko seba môžu byť dve čiary.. --> v [[Nanometer|nanometroch]] (alebo predtým v [[Mikrometer|mikrometroch]]). Procesor [[Intel 4004]] v roku 1971 obsahoval 2 300 tranzistorov. a bol vyrobený technológiou 10 mikrometra (pozri obrázok). Od roku 2009 sa však „uzol“ stal názvom aj pre marketingové účely, ktorý označuje nové generácie technológií bez vzťahu k dĺžke hradla, rozstupu kovu alebo rozstupu brány.
Polovodičový priemysel bol vždy extrémne kapitálovo náročný avšak neustále klesali výrobné náklady na jeden tranzistor. Konečné limity rastu priemyslu tak obmedzí maximálne množstvo kapitálu, ktoré možno investovať do nových produktov; v určitom okamihu sa Rockov zákon dostane do konfliktu s Moorovým zákonom, čo môže byť relevantnejšie ako obmedzenie atomárnou blízkosťou.
|