František Kazinczy: Rozdiel medzi revíziami

|Dátum úmrtia = {{dúv|1831|8|23|1759|10|27}}

|Miesto úmrtia = [[Széphalom]], [[Uhorsko]], dnes Maďarsko

|}}

 

}}</ref> ({{vjz|hun|Kazinczy Ferenc}}; * [[27. október]] [[1759]], [[Érsemjén]] – † [[23. august]] [[1831]], [[Széphalom]], dnes časť [[Nové Mesto pod Šiatrom|Nového Mesta pod Šiatrom]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] šľachtic a [[jazykovedec]]. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej [[maďarčina|maďarčiny]].

 

Pochádzal zo zemianskej rodiny s latinsko-maďarským prídomkom "Kazinczy de Kazincz et Alsóredmecz". Študoval na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a na kalvínskom kolégiu v [[Sárospatak|Sárospataku]]. Právo študoval v [[Košice|Košiciach]], na [[Evanjelické kolégium|Evanjelickom kolégiu]] v [[Prešov]]e a v [[Budapešť|Pešti]]. Od roku 1784 bol členom [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskeho hnutia]]. V roku ho 1785 cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. S týmto cieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi [[Dávid Baróty-Sabó|Davidom Barótim Sabóom]] a Jánom Bačánim v Košiciach ''Košickú maďarskú spoločnosť'' (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788-1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis ''Maďarské múzeum'' (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790-1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis ''Orpheus''.

 

 

{{DEFAULTSORT:Kazinczy, František}}

 

[[Kategória:Maďarské osobnosti]]