Študentský domov Lafranconi: Rozdiel medzi revíziami

Bez shrnutí editace
Internát bol navrhnutý pre 396 študentov, riešený ako voľný komplex s jasným členením hmôt, zodpovedajúcich funkčnej náplni. Z 238 izieb bolo 95 jednoposteľových, 135 dvojposteľových a 8 trojposteľových. Skoro všetky izby architekt orientoval na juh s výhľadom na [[Dunaj]]. Ani jedna z izieb nie orientovaná na sever. Jedáleň, telocvičňa, navrhnutý [[plavecký bazén]], služby a [[administratíva]] tvorili celky, ktoré nenarušovali obytné podmienky v izbovom trakte. Celkový výraz budovy (plochá strecha, obklady a pod.) boli podnetom dlhých úvah a diskusií. Vo vnútorných priestoroch internátu sa nachádza unikátne oválne schodisko, ktoré sa ako samostatná valcová hmota aktívne uplatňuje v celkovom pôsobení stavby. Koncept programu budovy vychádzal zo zásady rozvoja duševných a telesných síl mladého človeka. Použitie kvalitných vonkajších materiálov v kombinácii neomietnutého a omietnutého tehlového muriva zodpovedá veľkorysému chápaniu kompozície. Stavba má formálnu súvislosť s ostrovnou architektúrou z tehlového muriva.
 
Budova univerzitného internátu bola prvá tohto druhu na [[Slovensko|Slovensku]]. Internát pozostáva z dvoch častí – ubytovacej a spoločenskej, ktoré sú doplnené rozsiahlymi športoviskami. Dispozičné riešenie objektu a jeho orientácia k svetovým stranám reagujú na aktuálne [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistické]] názory na bývanie a prevádzkovanie budovy. Ubytovacia časť je päťpodlažná, dvojtraktová, s izbami orientovanými na juh k [[Dunaj|Dunaju]]. So spoločenskou častou, v ktorej sa nachádza jedáleň, študovne a telocvičňa je prepojená dvojpodlažnou hospodársko-komunikačnou častou. Dispozícia je [[symetrická]], s miernym zalomením obytného krídla. Hlavný nástup do budovy naznačuje jednoduché stĺporadie. Malé okenné otvory a kombinácia klasickej omietky s keramickým obkladom dávajú stavbe jednoduchý domáci charakter. Budova má výrazné vertikálne členenie hmôt. Monoblok internátu má charakter pavilónovej zástavby. Spojenie obytných častí so spoločenskými priestormi (vstup, jedáleň, študovne a telocvičňa) je komponované izolačným kĺbom hlavného schodiska, riešeného v eliptickej pôdorysnej forme. Celková prevádzka je jasne čitateľná od hlavného osového nástupu až po obytnú bunku. Obytná časť, obrátená hlavnou fasádou k Dunaju, je riešená v súlade s krajinným [[reliéf|reliéfom]] v zalomenej forme tak, aby v maximálnej miere využívala pohľadové možnosti na vodnú hladinu. Mierne zalomenie obytnej časti autor zdôvodňoval sledovaním oblúka Dunaja a úsilím zosúladiť stavbu s okolitou krajinou. Napriek tomu je budova sebavedomá a jej masívne vežovité hmoty s keramickým obkladom neustupujú svojmu prostrediu, ale monumentálne v ňom dominujú.
 
== Význam stavby ==