Bernadeta Soubirousová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
s |
||
Riadok 203:
{{Citát|Svätá Panna ma použila tak, ako sa používa metla. Keď je práca hotová, metla sa odloží znova za dvere.}}
Neskôr sa nakazila [[Tuberkulóza|tuberkulózou]] kosti v jej pravom kolene. Sledovala vývoj Lúrd ako pútnického miesta, keďže tam stále žila, ale nebola prítomná na posvätení [[Bazilika nepoškvrneného počatia Panny Márie (Lurdy)|Baziliky nepoškvrneného počatia Panny Márie]] v roku [[1876]]. [[22. september|22. septembra]] [[1878]] zložila večné sľuby.<ref name="
Niekoľko mesiacov pred smrťou na nemohla zúčastňovať na aktívnom živote v kláštore. Choroba sa jej stále zhoršovala, až [[28. marec|28. marca]] [[1879]] znova prijala [[sviatosť zmierenia]] a [[sviatosť pomazania chorých|pomazania chorých]].<ref name="meciar" />
Riadok 213:
Prvé vypočúvanie Bernadety biskupskou komisiou prebehlo [[17. november|17. novembra]] [[1858]] a posledné vypočúvanie, ktoré viedol diecézny biskup [[tarbes]]ký [[Bertrand-Sévère Laurence]], prebehlo [[7. december|7. decembra]] [[1861]].<ref name="meciar" />
Biskup Laurence [[18. január]]a [[1862]] vydal vyhlásenie o pravdivosti zjavení.<ref name="
| priezvisko =
| meno =
Riadok 228:
}}</ref> uzdravení ako nevysvetliteľných po veľmi dôkladnom vedeckom a lekárskom skúmaní, keď nenašli žiadne iné vysvetlenie uzdravení. Lurdská komisia, ktorá po zjaveniach vyšetrovala Bernadetu, dala vykonať dôkladnú analýzu vyvierajúcej vody a zistila, že síce obsahuje veľké množstvo minerálov, ale neobsahuje nič nezvyčajné, čo by mohlo spôsobovať uzdravenia. Bernadeta sa vyjadrila, že chorých uzdravuje ich viera a modlitba.
Pápež [[Pius XII.]] [[2. júl]]a [[1957]] o zjaveniach vydal [[Encyklika|encykliku]] ''[[Le pèlerinage de Lourdes]]'' pri príležitosti 100. výročia zjavení.
| priezvisko =
| meno =
Riadok 241:
| miesto =
| jazyk = {{fra}}
}}</ref
Bernadetina žiadosť miestnemu kňazovi, aby pri mieste zjavení postavil kaplnku dala podnet na stavbu viacerých kaplniek a kostolov v Ludroch. Svätyňa Panny Márie Lurdskej je v súčasnosti jedným z veľkých katolíckych pútnických miest na svete. Jeden z kostolov postavených v Lurdoch, [[Bazilika svätého Pia X.]], má kapacitu 25 000 miest a bol posvätený neskorších pápežom [[Ján XXIII. (pápež)|Jánom XXIII.]], ktorý bol vtedy [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] vo Francúzsku. Približne 5 miliónov pútnikov z celého sveta každoročne zavíta do Lúrd (~15 000 obyvateľov), aby sa modlili a umyli sa vo vode z prameňa veriac, že od Boha obsiahnu uzdravenie tela i duše.
Riadok 261:
}}</ref>
Sestra Mária Bernarda bola [[Blahorečenie|blahorečená]] v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]] vo [[Vatikán]]e [[14. jún]]a [[1925]] pápežom [[Pius XI.|Piom XI.]]
| priezvisko = Liptovská
| meno = Miriam
Riadok 280:
}}</ref>
[[8. december|8. decembra]] [[1933]] bola vo [[Vatikán]]e [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaná]] znova [[Pius XI.|Piom XI.]]
| priezvisko = Ruggles
| meno = Robin
| |||