Verzia z 16:57, 18. jún 2020 upraviť ScholastikosSVK (diskusia \| príspevky) S právom rollback 8 657 editací d pridaná Kategória:Slovinskí rímskokatolícki kňazi pomocou použitia HotCat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:10, 13. február 2021 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací s Ďalšia úprava →
Riadok 16: }} '''Matija Majar-Ziljski'''<ref name=":0"/> (* [[7. február]] [[1809]], [[Videnče]], pri [[Hermagor-Pressegger See]]{{--}}† [[31. júl]] [[1892]], [[Praha]]) bol [[Slovinci\|slovinský]] národný buditeľ, [[Jazykoveda\|jazykovedec]], [[Etnológia\|etnológ]], [[Panslavizmus\|panslavista]] a [[katolícky]] [[kňaz]] z [[Korutánske vojvodstvo\|Korutánska]]. Ako prvý v roku [[1848]] formuloval myšlienku zjednotenia Slovincami obývaných krajín [[Habsburská monarchia\|Habsburskej monarchie]] (t. j. [[Korutánske vojvodstvo\|Korutánsko]], [[Štajersko]], [[Kraňsko]], [[Gorica]] a [[Terst]] do útvaru zjednoteného Slovinska. Neskôr sa snažil o zbližovanie slovanských národov a jazykov.<ref name=SB":0">{{Citácia ~~elektronického dokumentu~~knihy \|titul=Majar, Matija (1809{{--}}1892)▼ \|url=https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi340721/▼ \|vydavateľ=Slovenska biografija▼ \|dátum prístupu=2020-04-03}}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy▼ \|priezvisko=Šesták \|meno=Miroslav Řádek 28 ⟶ 24: \|rok=1998 \|isbn=8071062669 \|strany=123}}</ref><ref name=SB>{{Citácia elektronického dokumentu ▲\|titul=Majar, Matija (1809{{--}}1892) ▲\|url=https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi340721/ ▲\|vydavateľ=Slovenska biografija ▲\|dátum prístupu=2020-04-03}}</ref>~~<ref name=":0">{{Citácia knihy~~ == Životopis == Matija Majar sa narodil do rodiny chudobného krajčíra vo [[Videnče]] v [[Ziljská dolina\|Ziljskej doline]] ~~poblíž~~blízko mesta [[Hermagor-Pressegger See]]. Korutánsko patrilo v tom období medzi najviac zmiešané nemecko-slovinské regióny a Majar sa tak ako prvý jazyk naučil [[Nemčina\|nemčinu]] a následne aj [[Slovinčina\|slovinčinu]]. Spočiatku tri roky navštevoval školu v [[St. Stefan im Gailtal]], ako 12-ročný začal navštevovať klagenfurtskú národnú školu ([[Normálka\|normálku]]). V rokoch [[1825]]{{--}}[[1831]] sa vzdelával na klagenfurtskom gymnáziu a od roku [[1832]] navštevoval [[lýceum]] v [[Graz\|Štajerskom Hradci]]. V roku [[1833]] vstúpil do katolíckeho kňazského seminára v [[Klagenfurt am Wörthersee\|Klagenfurt]]e, kde sa spoznal so slovinským národovcom a neskorším biskupom [[Anton Martin Slomšek\|Antonom Martinom Slomšekom]]. Niekedy v tomto období začal pod vplyvom slovinských umelcov [[Urban Jarnik\|Urbana Jarnika]] a [[Stanko Vraz\|Stanka Vraza]] zbierať slovinské ľudové piesne, a čoskoro sa stal jedným z popredných zberateľov. Po tom, čo v roku [[1836]] dokončil kňazský seminár, bol vysvätený za [[kňaz]]a. V roku 1838 publikoval svoje prvé dielo, preklad pod názvom ''Pavle Hrastovski''.<ref name=SB/><ref name=OB/> V roku [[1840]] bol menovaný [[kaplán]]om v [[Rosegg\|Rožeku]], v roku [[1842]] v [[Žabnica\|Žabnici]] a v roku [[1843]] v [[Klagenfurt am Wörthersee\|Klagenfurte]]. Práve v Klagenfurte ho zastihli prvé udalosti meruôsmich rokov. Pod vplyvom [[Ján Kollár\|Kollára]], [[Pavol Jozef Šafárik\|Šafárika]] a južnoslovanských vzdelancov (najmä [[Stanko Vraz]]) sa Majar v revolučných rokoch stal nadšeným vyznávačom [[Ilyrizmus\|ilyrizmu]], hoci neprijal [[Chorvátčina\|chorvátčinu]] ako preferovaný jazyk. Koncom roku [[1847]] napísal svoju knihu Pravidlá o vzdelávaní ilýrskeho dialektu a všeobecného slovinského jazyka (''Pravila kako izobraževati ilirsko narečje i u obče slavenski jezik''). Majarove názory v smere panslavizmu sa postupne radikalizovali, a jeho ideou sa stala tranformácia slovanských jazykov do všeslovanského jazyka. Neskôr sa snažil danej téme venovať prostredníctvom úpravy pravopisu a využívania [[Cyrilika\|cyriliky]] v slovinčine. Hoci jeho názory získali svojich priaznivcov, nakoniec sa pre ich radikálnosť neujali.<ref name=SB/> Na začiatku revolúcie v [[1848]] Majarovi šlo najmä o zabezpečenie kulúrnych a jazykových práv v školstve, súdnictve a verejnej správe. O školstve napísal napr. články ''Učilišne knjige slavenske'', či ''Čitanka''. Následne však ako prvý prišiel s myšlienkou zjednotenia Slovincov v jednej územnej jednotke. Svoju tézu [[29. marec\|29. marca]] [[1848]] definoval v periodiku [[Kmetijske in rokodelske novice\|Novice]] v článku Čo Slovinci požadujú? (''Kaj Slovenci terjamo?''). Žiadal zjednotenie slovinského národa do zjednoteného Slovinska a jeho reprezentáciu na krajinskom sneme, ako i spojenie Slovincov s bratskými národmi Chorvárov a Srbov ~~vrámci~~v rámci širšieho národnostného konceptu v medziach existencie habsburského panstva. Poskytol aj prehľad počtu Slovincov žijúcich v jednotlivých historických krajinách [[habsburská monarchia\|habsburskej monarchie]] s celkovým počtom približne 1,5 mil Slovincov. Už v roku [[1848]] bol na podmet nemeckých duchovných pre svoju angažovanosť v národnom hnutí premiestnený do [[Svete Višarje]], a následne do viacerých, prevažne nemeckých farností.<ref name=SB":0"/><ref name=~~":0"~~SB/> Väčšinu svojej druhej polovice života (od roku [[1851]]) strávil v dedine [[Gorski Kotar]] v [[Ziljská dolina\|Ziljskej doline]], kde zotrval až do roku [[1871]]. Svojimi myšlienkami sa pripojil k [[Mariborský program\|Mariborskému programu]]. V tomto období sa zaujímal podobne ako iní rakúsko-uhorskí Slovania o [[Ruská ríša\|Rusko]] a opätovne rozvíjal svoje snahy o splývanie slovanských jazykov. V roku [[1867]] sa zúčastnil moskovskej etnografickej výstavy, na ktorú dokonca priniesol slovinské kostýmy a predmety. Dlhodobá absencia z farnosti pobúrila Majarových cirkevných nadriadených a opätovne zhoršila jeho vzťahy s cirkvou. Majar napísal aj ruskú gramatiku pre Slovincov a uvažoval o odchode a profesorskom pôsobení v [[Ruská ríša\|Rusku]], čo sa mu však pre nedôveru ruských úradov voči jeho kňazkému povolaniu nepodarilo. V rokoch [[1873]]{{--}}[[1875]] vydával časopis ''[[Slavjan]]'', v ktorom naplno rozvíjal svoje [[Panslavizmus\|panslavistické]] myšlienky a často sa púšťal aj do nevedeckých fantázií o pôvode Slovanov. Majarov radikálne všeslovanský časopis však popularitu pre pokles panslavistických hnutí nezískal. Po tom, čo sa pre zdravotné problémy vzdal vedenia svojej farnosti, býval Majar do roku [[1883]] na vrchu [[Križna Gora]] pri Klagenfurte. V roku [[1883]] prišiel do [[Praha\|Prahy]], kde naďalej písal, no pre jeho slepotu sú jeho diela takmer nečitateľné a niektoré sa stratili. V roku [[1892]] v Prahe izolovaný pre strach z prenasledovania zomrel. Pochovaný je na [[Olšanské cintoríny\|Olšanskom cintoríne]].<ref name=SB/><ref name=OB>Majar Matija In:{{Citácia knihy Riadok 51: == Ďalšia literatúra == * DIE SLAVISCHE Idee. Beiträge am Matija Majar-Ziljski-Symposium vom 6. bis 10. Juli 1992 in Tratten/Pošišče, Kärnten. [Ed.]: Moritsch, Andreas. Bratislava, Historický ústav SAV - – Österreichisches Ost und Südosteuropainstitut - – Slovak Academic Press 1993. 148 s. == Iné projekty ==

Matija Majar-Ziljski: Rozdiel medzi revíziami