'''Bájka''' je epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia (tento jav sa nazýva antropomorfizácia alebo [[personifikácia]]). Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie. Prvé bájky ústne prednášal [[Ezop]] v 6. storočí pred Kr.
V bájke sa využívajú [[Alegória|alegorické prvky]], [[satira]] a [[irónia]], cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí.
Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich postupne stávajú typické (napr. líška je prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr. vizuálneho) prisúdili.
Bájky boli pôvodne určené dospelým čitateľom (poslucháčom), v 19. a 20. storočí sa začali stále viac posúvať do detskej literatúry.
Zaujímavé je, že útvary podobné bájkam sa vyskytujú aj u juhoamerických Indiánov alebo afrických domorodcov. Tieto bájky neboli navzájom ovplyvnené, no napriek tomu majú spoločné znaky''.
