Bitka pri Lepante: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorené prekladom stránky „Bitva u Lepanta“ Značky: manuálne vrátenie odstránenie údržbovej šablóny preklad obsahu Překlad 2 |
späť urg, menšie úpravy Značka: editor wikitextu 2017 |
||
Riadok 1:
{{urgentne upraviť|20210211}}
{{Infobox Bitka
| konflikt = Bitka pri Lepante
| súčasť = [[Osmanská-benátska vojna (1570{{--}}1573)|osmansko-benátskej vojny]]
| obrázok = The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg
| popis = Bitka pri Lepante, [[Paolo Veronese]], cca 1572
| dátum = 7. október 1571
| miesto = záliv [[Patras]] pri [[Lepanta|Lepante]], [[Iónske more|Iónské more]]
| casus =
| územie =
| výsledok = víťazstvo Svätej ligy
| protivník1 = '''[[Svätá liga (1571)|Svätá liga]]'''{{Break}}
* [[Benátska republika]] 3/10 lodí{{Break}}
* [[Španielská ríša]] 1/2 lodí (Španielsko, Neapolsko, Sicília){{Break}}
* [[Pápežský štát]] 1/5 lodí{{Break}}
* [[Janovská republika]]{{Break}}
* [[Maltézsky rád]] 3 galéry{{Break}}
* [[Toskánske veľkovojvodstvo]]{{Break}}
* [[Savojské vojvodstvo]]{{Break}}
* [[Urbinské vojvodstvo]]{{Break}}
* [[Rád svätého Lazara]] 2 galéry{{Break}}
* [[Rád svätého Štefana]]
| protivník2 = [[Osmanská ríša]]
| velitel1 =
| velitel2 =
| sila1 =
| sila2 =
| straty1 =
| straty2 =
| straty3 =
| poznámky = }}
'''Bitka pri Lepante''' bola veľká bitka v rámci [[
Bitka mala pre kresťanskú stranu obrovský symbolický význam a z dlhodobého hľadiska vážne podlomila osmanskú námornú moc, hoci pre najbližšie obdobie Osmanská ríša dokázala [[Osmanskej námorníctvo|svoje námorníctvo]] znovu vybudovať a dosiahnuť aj ďalšie zisky v Stredomorí, keď využila faktického rozpadu Svätej ligy a prinútila [[Benátska republika|Benátky]] k nevýhodnému mieru, v ktorom uznali stratu [[Cyprus|Cypru]].
Řádek 90 ⟶ 65:
Sily Svätej ligy sa zhromažďovali v [[Neapolské kráľovstvo|Neapolskom kráľovstve]], v ktorom v tejto dobe vládol španielsky kráľ. V polovici októbra jej flotila dostala bojovú zástavu požehnanú [[Pápež|pápežom]]. Potom sa presunula na [[Sicília (autonómny región)|Sicíliu]]. Po odchode z [[Messina|Messiny]] ju dostihli správy o kapitulácii [[Famagosta|Famagusty]] a brutálnom zavraždení [[Marco Antonio Bragadin|Bragadina]], čím opadla nutnosť ponáhľať sa jej na pomoc. Po váhania a sporoch, kam teraz zamerať svoje sily, sa presunula do [[Kefalonia|Kefalónie]], kde nejakú dobu zotrvala, než vyrazila do boja.
[[6. október|6. októbra]] priplávala do zálivu [[
== Bitka ==
Řádek 112 ⟶ 87:
Keď sa obe flotily pustili proti sebe, dočkala sa kresťanská strana milého prekvapenia v podobe nečakanej zmeny vetra, ktorý do tej doby vial výhodne do tureckých chrbtov. Teraz ale najprv utíchol a potom začal dokonca viať proti Turkom, čo trochu obmedzilo ich rýchlosť a prinútilo veslárov k veľkému výdaju síl. Kresťanskí velitelia dúfajúci v účinok delostreľby z galeas tým iste boli potešení, pretože to znamenalo, že galéry strávia v blízkosti galeas trochu viac času. Ešte viac ich ale musela potešiť hrubá chyba Turkov, ktorí zamierili priamo ku galeasám, pretože sa domnievali, že ide o slabo vyzbrojené kupecké lode, s ktorými budú hotoví ešte skôr, než sa hlavné sily stretnú. Delá z galeas tak poslali ku dnu desiatky tureckých galér ešte pred tým, než prišlo k hlavnému stretu flotíl, čím značne prispeli k celkovému víťazstvu.
Zatiaľ čo v strede a na severe sa hlavné sily zrazili
Kým na juhu turecké sily získavali prevahu, v strede a na severe postupne víťazili kresťania. Na severe Benátčania napriek smrti admirála Barbariga a ťažkým stratám udržali svoju líniu a odrazili pokus nepriateľa pretiahnuť sa okolo pobrežia a obkľúčiť ich. Po návrate galeas potom začali postupne protistranu likvidovať. Kľúčový bol však boj v strede bojového poľa, kam museli kresťania v dôsledku vyššie popísaných udalostí urýchlene vrhnúť svoje zálohy. V tejto mimoriadne krvavej časti bojiska sa nakoniec priamo stretli a zahákovali veliteľské lode, ktorým prišli na pomoc tri kresťanské galéry a sedem galér tureckých. Na palubách dvanástich navzájom zahákovaných lodí vypukol zúrivý boj muža proti mužovi. Dvakrát bol útok kresťanov na pašovu loď odrazený, pri treťom pokuse, ktorý podporila ešte galéra admirála de Bazan, už uspeli. Ali Paša padol v boji zasiahnutý guľkou doprostred čela.
Řádek 125 ⟶ 100:
Svätá liga sa rýchlo rozpadla a osmanské loďstvo bolo čoskoro obnovené (už pol roka po bitke mohla Osmanská ríša vyslať na more 250 nových lodí, z toho 150 galér a 8 mahonov (mahon bol obria galéra, ktorá mala byť odpoveďou na galeasu, avšak jeho bojová hodnota bola značne problematická). Doterajšie turecké zisky tak boli udržané: v roku [[1573]] boli Benátky donútené uzavrieť mier, vzdať sa [[Cyprus|Cyprusu]] a zaplatiť vojnovú náhradu vo výške 300 000 dukátov. <ref>''Evropa a islám'', 195-196</ref> Veľkovezír Mehmed Sokullu tak mohol pri diskusii s benátskym veľvyslancom prirovnať straty kresťanov (Cyprus) k uťatej paži, ktorá už nikdy nenarastie, zatiaľ čo straty Turkov (jeho hlavnej flotily) k oholenie fúzov, ktoré narastú ešte silnejšie. Španielsko síce ešte v roku [[1573]] dobylo [[Tunis]], ale v roku [[1574]] ho admirál Sinan Paša dobyl späť a urobil ho osmanskou provinciou.
Hoci osmanská ríša ani zďaleka zlomená nebola, jej námorná a celková vojenská dominancia bola výrazne podlomená. Nešlo ani tak o straty lodí a ich zisk kresťanmi - galéry mali krátku životnosť a nákladnú prevádzku a taktiež sa ich doba chýlila ku koncu. Avšak bitka mala obrovský psychologický dopad, pretože rozbila mýtus o neporaziteľnosti tureckej flotily. Navyše v dôsledku zdrvujúcich ľudských strát prišlo k signifikantnému dlhodobému prepadu kvality osmanského námorníctva, lebo skúsených námorníkov a vojakov
Po bitke bolo od vesiel tureckých galér oslobodených 12 000 kresťanských otrokov. <ref>{{Citácia knihy
|titul=Rozhodující bitvy |rok=2006 |strany=114}}</ref> Víťazstvo pri Lepante bolo v Európe svorne katolíkmi aj protestantmi považované za zázrak. <ref>{{Citácia knihy |odkaz na autora=Franco Cardini |titul=Evropa a islám |rok=2004 |isbn=80-7106-640-0 |poznámka=Dále jen ''Evropa a islám'' |strany=194}}</ref> Keďže bol pripisovaný príhovoru [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vyprosené modlitbami [[Ruženec (modlitba)|ruženca]], pápež [[Pius V.]] na pamiatku tohto víťazstva ustanovil [[sviatok Panny Márie Ružencovej]], ktorý sa oslavuje dodnes. <ref>[http://tisk.cirkev.cz/z-domova/101005-pamatka-panny-marie-ruzencove/ Církev.cz, Památka Panny Marie Růžencové]</ref> == Bitka pri Lepante v umení ==
* zrejme najznámejším účastníkom bitky je [[Miguel de Cervantes]] y Saavedra, ktorý bojoval na palube španielskej galéry ''Marquesa'' na ľavom krídle.
* báseň anglického autora [[Gilbert Keith Chesterton|Gilberta Keitha Chestertona]] .
* obrazy bitky v Dóžovom paláci v [[Benátky|Benátkach]] (
<gallery>
The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|Bitka pri Lepante, [[Paolo Veronese]], cca [[1572]]
Řádek 141 ⟶ 125:
The Battle of Lepanto of 1571 full version by Juan Luna.jpg|Bitka pri Lepante, Juan Luna ( [[1887]], [[Madrid]] )
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* HYNEK Vladimír, chlapec Petr : ''Vojnové lode, diel 1.'' ''(Lode veslové a plachtové do roku 1860),'' Naše vojsko, Praha 1985
* KODET, Roman. Veľké bitky svetových dejín: Lepanto 1571. ''Historický obzor: časopis pre výučbu dejepisu a popularizáciu histórie,'' 2012, 23 (3-4), s. 89-91. ISSN 1210-6097.
* {{Citácia knihy
|odkaz na autora=Jiří Perne
s|odkaz na autora2=Josef Fučík
|odkaz na autora3=Petr Havel
|titul=Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918
|rok=200
3|isbn=80-902745-5-2}}
* Taraba, Luboš, V záujme všetkého kresťanstva, Bitka pri Lepante 1571, Epocha, Praha 2015
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Tauer
|meno=Felix
|odkaz na autora=Felix Tauer
|titul=Svět islámu. Dějiny a kultura
|vydanie=2
|vydavateľ=[[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
|miesto=Praha
|rok=2006
|isbn=80-7021-828-2
|počet strán=422}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Lepanto}}
[[Kategória:
[[Kategória
[[Kategória
[[Kategória
[[Kategória:
|