Bitka pri Lepante: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorené prekladom stránky „Bitva u Lepanta
Značky: manuálne vrátenie odstránenie údržbovej šablóny preklad obsahu Překlad 2
späť urg, menšie úpravy
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1:
{{urgentne upraviť|20210211}}
{{Infobox Bitka|konflikt=[[Osmansko-benátská vojna (1570–1573)|Osmansko-benátská vojna]], [[Osmansko-habsburské vojna]]|velitel1=''stred''
{{Infobox Bitka
* {{vlajka|Habsburské Španielsko}} [[Juan de Austria]]
| konflikt = Bitka pri Lepante
** {{vlajka|Benátska republika}} [[Sebastiano Venier]]
| súčasť = [[Osmanská-benátska vojna (1570{{--}}1573)|osmansko-benátskej vojny]]
** {{vlajka|Pápežský štát (do 1808)}} [[Marcantonio II. Colonna]]
| obrázok = The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg
** {{vlajka|Maltézský rád}} [[Pietro Giustiniani]]
| popis = Bitka pri Lepante, [[Paolo Veronese]], cca 1572
''ľavé krídlo''
| dátum = 7. október 1571
* {{vlajka|Benátska republika}} admirál [[Agostino Barbarigo]] †
| miesto = záliv [[Patras]] pri [[Lepanta|Lepante]], [[Iónske more|Iónské more]]
''pravé krídlo''
| casus =
* {{vlajka|Janovská republika}} admirál [[Giovanni Andrea Doria]]
| územie =
''záloha''
| výsledok = víťazstvo Svätej ligy
* {{vlajka|Habsburské Španielsko}} [[Álvaro de Bazán]]|velitel2=''stred''
| protivník1 = '''[[Svätá liga (1571)|Svätá liga]]'''{{Break}}
* {{vlajka|Osmanská ríša (Hieronymus Bosch)}} [[Ali Paša]] †
* [[Benátska republika]] 3/10 lodí{{Break}}
''pravé krídlo''
* [[Španielská ríša]] 1/2 lodí (Španielsko, Neapolsko, Sicília){{Break}}
* {{vlajka|Osmanská ríša (Hieronymus Bosch)}} [[Mehmed Scirocco]] †
* [[Pápežský štát]] 1/5 lodí{{Break}}
''ľavé krídlo''
* [[Janovská republika]]{{Break}}
* {{vlajka|Osmanská ríša (Hieronymus Bosch)}} [[Uluch Ali]]
* [[Maltézsky rád]] 3 galéry{{Break}}
''záloha''
* [[Toskánske veľkovojvodstvo]]{{Break}}
* {{vlajka|Osmanská ríša (Hieronymus Bosch)}} [[Murad Dragut]]}}{{Infobox - válka|střetnutí=Bitva u Lepanta|strana1={{vlajka|Svätá liga (1571)}} [[Svätá liga]]
* [[Savojské vojvodstvo]]{{Break}}
* {{Vlajka a název|Benátská republika}} 3/10 lodí
* [[Urbinské vojvodstvo]]{{Break}}
* {{vlajka|Španělské impérium}} [[Španělské impérium|Španělská říše]] 1/2 lodí ([[Habsburské Španělsko|Španělsko]],<br />[[Neapolské království|Neapolsko]], [[Sicilské království|Sicílie]])
* [[Rád svätého Lazara]] 2 galéry{{Break}}
* {{vlajka|Papežský stát (do 1808)}}[[Soubor:Coat of arms of Pope Pius V.svg|16px|Znak papeže Pia V.]] [[Papežský stát]]<br />1/5 lodí
* [[Rád svätého Štefana]]
* {{Vlajka a název|Janovská republika}}
| protivník2 = [[Osmanská ríša]]
* {{Vlajka a název|Maltézský řád}} 3 galéry
| velitel1 =
* {{vlajka|Toskánské velkovévodství (1562–1737)}} [[Toskánské velkovévodství]]
| velitel2 =
* {{Vlajka a název|Savojské vévodství}}
| sila1 =
* {{Vlajka a název|Vévodství Urbino}}
| sila2 =
* {{Vlajka a název|Řád svatého Lazara}} 2 galéry
| straty1 =
* {{vlajka|Řád svatého Štěpána, papeže a mučedníka}} [[Řád sv. Štěpána, papeže a mučedníka|Řád svatého Štěpána]]|ztráty1=7&nbsp;500 mužů<br />17 lodí|síla2=251 lodí
| straty2 =
* 206 [[galéra|galér]]
| straty3 =
* 45 [[Galeota|galeot]]
| poznámky = }}
31&nbsp;490 vojáků<br />
50&nbsp;000 námořníků<br />a veslařů<br />
750 palných zbraní|síla1=212 lodí
* 6 [[Galeasa|galeas]]
* 206 [[galéra|galér]]
28&nbsp;500 vojáků<br />
40&nbsp;000 námořníků<br />a veslařů<br />
1&nbsp;815 palných zbraní<br />
100 transport. plavidel|velitel2=''střed''
* {{vlajka|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} [[Ali Paša]]&nbsp;†
''pravé křídlo''
* {{vlajka|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} [[Mehmed Scirocco]]&nbsp;†
''levé křídlo''
* {{vlajka|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} [[Uluch Ali]]
''záloha''
* {{vlajka|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} [[Murad Dragut]]|velitel1=''střed''
* {{vlajka|Habsburské Španělsko}} [[Juan de Austria]]
** {{vlajka|Benátská republika}} [[Sebastiano Venier]]
** {{vlajka|Papežský stát (do 1808)}} [[Marcantonio II. Colonna]]
** {{vlajka|Maltézský řád}} [[Pietro Giustiniani]]
''levé křídlo''
* {{vlajka|Benátská republika}} admirál [[Agostino Barbarigo]] †
''pravé křídlo''
* {{vlajka|Janovská republika}} admirál [[Giovanni Andrea Doria]]
''záloha''
* {{vlajka|Habsburské Španělsko}} [[Álvaro de Bazán]]|strana2={{vlajka|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} [[Osmanská říše]]|výsledek=rozhodné vítězství Svaté ligy|konflikt=[[Osmansko-benátská vojna (1570–1573)|Osmansko-benátská vojna]], [[Osmansko-habsburské vojny]]|místo=[[záliv Patras]] pri pobreží [[Grécko|Grécka]] u [[Lepanto|Lepanta]], [[Jónské more]]|zeměpisná délka=21.3|zeměpisná šířka=38.2|trvání=[[7. říjen]] [[1571]]|popisek=Bitva u Lepanta, Paolo Veronese, cca [[1572]]|obrázek=The_Battle_of_Lepanto_by_Paolo_Veronese.jpeg|ztráty2=20&nbsp;000 padlých, zraněných nebo zajmutých<br />137 lodí zajato<br />50 lodí potopeno<br />12&nbsp;000 křesťanů osvobozeno}}
 
'''Bitka pri Lepante''' bola veľká bitka v rámci [[Osmanskáosmanská-benátska vojna (1570{{--}}1573)|Osmanskoosmansko-benátskej vojny]], ktorá prebehla [[7. október|7. októbra]] [[1571]] v [[Iónske more|Iónskom mori]] v [[Korintský záliv|Korintskom zálive]] pri prístave [[Nafpaktos]] (Lepanto). Spojené námorné sily [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] v nej rozdrvili hlavnú flotilu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ukončili tak obavy kresťanského sveta z možného skorého tureckého útoku na [[Apeninský polostrov]] a ďalšie časti [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]].
 
Bitka mala pre kresťanskú stranu obrovský symbolický význam a z dlhodobého hľadiska vážne podlomila osmanskú námornú moc, hoci pre najbližšie obdobie Osmanská ríša dokázala [[Osmanskej námorníctvo|svoje námorníctvo]] znovu vybudovať a dosiahnuť aj ďalšie zisky v Stredomorí, keď využila faktického rozpadu Svätej ligy a prinútila [[Benátska republika|Benátky]] k nevýhodnému mieru, v ktorom uznali stratu [[Cyprus|Cypru]].
Řádek 90 ⟶ 65:
Sily Svätej ligy sa zhromažďovali v [[Neapolské kráľovstvo|Neapolskom kráľovstve]], v ktorom v tejto dobe vládol španielsky kráľ. V polovici októbra jej flotila dostala bojovú zástavu požehnanú [[Pápež|pápežom]]. Potom sa presunula na [[Sicília (autonómny región)|Sicíliu]]. Po odchode z [[Messina|Messiny]] ju dostihli správy o kapitulácii [[Famagosta|Famagusty]] a brutálnom zavraždení [[Marco Antonio Bragadin|Bragadina]], čím opadla nutnosť ponáhľať sa jej na pomoc. Po váhania a sporoch, kam teraz zamerať svoje sily, sa presunula do [[Kefalonia|Kefalónie]], kde nejakú dobu zotrvala, než vyrazila do boja.
 
[[6. október|6. októbra]] priplávala do zálivu [[záliv Patras|zálivu Patras]], kde sa o deň neskôr stretla s tureckým loďstvom pod vedením [[ali Paša|Aliho Pašu]]. Po vzájomnom spozorovaní sa obe strany bez váhania rozhodli pre boj - daný priestor bol pre Osmanskú ríšu príliš dôležitý, než aby v ňom nechala operovať kresťanskú flotilu, a navyše mala jednoznačný príkaz k boju od sultána, zatiaľ čo [[Juan de Austria]] bol zase odhodlaný zviesť rozhodujúcu bitku čo najrýchlejšie, než sa mu jeho flotila rozpadne v dôsledku trenice medzi jednotlivými spojencami. Turci navyše vychádzali z veľmi podhodnotených odhadov o sile kresťanskej flotily, lebo ich špióni, ktorí kresťanské lode krátko predtým počítali v jej kotvisku, prehliadli benátsku časť, ktorá kotvila samostatne.
 
== Bitka ==
Řádek 112 ⟶ 87:
Keď sa obe flotily pustili proti sebe, dočkala sa kresťanská strana milého prekvapenia v podobe nečakanej zmeny vetra, ktorý do tej doby vial výhodne do tureckých chrbtov. Teraz ale najprv utíchol a potom začal dokonca viať proti Turkom, čo trochu obmedzilo ich rýchlosť a prinútilo veslárov k veľkému výdaju síl. Kresťanskí velitelia dúfajúci v účinok delostreľby z galeas tým iste boli potešení, pretože to znamenalo, že galéry strávia v blízkosti galeas trochu viac času. Ešte viac ich ale musela potešiť hrubá chyba Turkov, ktorí zamierili priamo ku galeasám, pretože sa domnievali, že ide o slabo vyzbrojené kupecké lode, s ktorými budú hotoví ešte skôr, než sa hlavné sily stretnú. Delá z galeas tak poslali ku dnu desiatky tureckých galér ešte pred tým, než prišlo k hlavnému stretu flotíl, čím značne prispeli k celkovému víťazstvu.
 
Zatiaľ čo v strede a na severe sa hlavné sily zrazili viacmennejviacmenej čelne a vypukol tam tvrdý boj, na juhu sa z hľadiska kresťanov tragicky prejavilo vyššie zmienené nedostatočné rozvinutie ich zostavy. Admirál Doria ako jediný z kresťanských veliteľov nemal príležitosť ťažiť pred hlavnou zrážkou z príspevku diel galeás a celkovo sa pre svoje oneskorenie nachádzal vo veľmi nevýhodnom postavení. V zúfalej snahe čeliť obkľúčovaciemu manévru [[Uluç Ali Reis|Ulucha Aliho]] obrátil svoju divíziu k juhu, čím však stratil kontakt so stredom kresťanskej formácie a do otvoreného priestoru medzi stredom a pravým krídlom kresťanov rýchlo vtrhla časť Uluchových lodí. Kresťania preto museli urýchlene nasadiť zálohy, aby svoj stred podporili proti tomuto nebezpečnému útoku z náhle odkrytého boku. Doria bol po bitke tvrdo kritizovaný, pretože tým, že sa nechal tak ľahko a rýchlo vymanévrovať, privodil kresťanskej flotile veľké ťažkosti a spôsobil stredu aj vlastnému krídlu ťažké straty.
 
Kým na juhu turecké sily získavali prevahu, v strede a na severe postupne víťazili kresťania. Na severe Benátčania napriek smrti admirála Barbariga a ťažkým stratám udržali svoju líniu a odrazili pokus nepriateľa pretiahnuť sa okolo pobrežia a obkľúčiť ich. Po návrate galeas potom začali postupne protistranu likvidovať. Kľúčový bol však boj v strede bojového poľa, kam museli kresťania v dôsledku vyššie popísaných udalostí urýchlene vrhnúť svoje zálohy. V tejto mimoriadne krvavej časti bojiska sa nakoniec priamo stretli a zahákovali veliteľské lode, ktorým prišli na pomoc tri kresťanské galéry a sedem galér tureckých. Na palubách dvanástich navzájom zahákovaných lodí vypukol zúrivý boj muža proti mužovi. Dvakrát bol útok kresťanov na pašovu loď odrazený, pri treťom pokuse, ktorý podporila ešte galéra admirála de Bazan, už uspeli. Ali Paša padol v boji zasiahnutý guľkou doprostred čela.
Řádek 125 ⟶ 100:
Svätá liga sa rýchlo rozpadla a osmanské loďstvo bolo čoskoro obnovené (už pol roka po bitke mohla Osmanská ríša vyslať na more 250 nových lodí, z toho 150 galér a 8 mahonov (mahon bol obria galéra, ktorá mala byť odpoveďou na galeasu, avšak jeho bojová hodnota bola značne problematická). Doterajšie turecké zisky tak boli udržané: v roku [[1573]] boli Benátky donútené uzavrieť mier, vzdať sa [[Cyprus|Cyprusu]] a zaplatiť vojnovú náhradu vo výške 300 000 dukátov. <ref>''Evropa a islám'', 195-196</ref> Veľkovezír Mehmed Sokullu tak mohol pri diskusii s benátskym veľvyslancom prirovnať straty kresťanov (Cyprus) k uťatej paži, ktorá už nikdy nenarastie, zatiaľ čo straty Turkov (jeho hlavnej flotily) k oholenie fúzov, ktoré narastú ešte silnejšie. Španielsko síce ešte v roku [[1573]] dobylo [[Tunis]], ale v roku [[1574]] ho admirál Sinan Paša dobyl späť a urobil ho osmanskou provinciou.
 
Hoci osmanská ríša ani zďaleka zlomená nebola, jej námorná a celková vojenská dominancia bola výrazne podlomená. Nešlo ani tak o straty lodí a ich zisk kresťanmi - galéry mali krátku životnosť a nákladnú prevádzku a taktiež sa ich doba chýlila ku koncu. Avšak bitka mala obrovský psychologický dopad, pretože rozbila mýtus o neporaziteľnosti tureckej flotily. Navyše v dôsledku zdrvujúcich ľudských strát prišlo k signifikantnému dlhodobému prepadu kvality osmanského námorníctva, lebo skúsených námorníkov a vojakov zvyknutýchnavyknutých na námorný boj nebolo možné vycvičiť tak rýchlo, ako boli postavené lode. Napr. [[John Keegan]] poukazuje na to, že v bitke bola prakticky vyhladená celá generácia jednej z elít osmanského vojenstva - lukostrelcov používajúcich kompozitné luky. Tí do tejto doby hrali kľúčovú úlohu v námornom boji na diaľku, kde zaisťovali osmanskej flotile prevahu nad námornými silami protivníkov. <ref>[[John Keegan]]: Historie válečnictví</ref>
 
Po bitke bolo od vesiel tureckých galér oslobodených 12 000 kresťanských otrokov. <ref>{{Citácia knihy
|titul=Rozhodující bitvy
|rok=2006
|strany=114}}</ref> Víťazstvo pri Lepante bolo v Európe svorne katolíkmi aj protestantmi považované za zázrak. <ref>{{Citácia knihy
|odkaz na autora=Franco Cardini
|titul=Evropa a islám
|rok=2004
|isbn=80-7106-640-0
|poznámka=Dále jen ''Evropa a islám''
|strany=194}}</ref> Keďže bol pripisovaný príhovoru [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vyprosené modlitbami [[Ruženec (modlitba)|ruženca]], pápež [[Pius V.]] na pamiatku tohto víťazstva ustanovil [[sviatok Panny Márie Ružencovej]], ktorý sa oslavuje dodnes. <ref>[http://tisk.cirkev.cz/z-domova/101005-pamatka-panny-marie-ruzencove/ Církev.cz, Památka Panny Marie Růžencové]</ref>
 
== Bitka pri Lepante v umení ==
 
* zrejme najznámejším účastníkom bitky je [[Miguel de Cervantes]] y Saavedra, ktorý bojoval na palube španielskej galéry ''Marquesa'' na ľavom krídle.
* báseň anglického autora [[Gilbert Keith Chesterton|Gilberta Keitha Chestertona]] .
* obrazy bitky v Dóžovom paláci v [[Benátky|Benátkach]] ( [[Paolo Veronese]], [[Andrea Vicentino]] )
 
<gallery>
The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|Bitka pri Lepante, [[Paolo Veronese]], cca [[1572]]
Řádek 141 ⟶ 125:
The Battle of Lepanto of 1571 full version by Juan Luna.jpg|Bitka pri Lepante, Juan Luna ( [[1887]], [[Madrid]] )
</gallery>
 
*
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />
 
== Literatúra ==
 
* HYNEK Vladimír, chlapec Petr : ''Vojnové lode, diel 1.'' ''(Lode veslové a plachtové do roku 1860),'' Naše vojsko, Praha 1985
* KODET, Roman. Veľké bitky svetových dejín: Lepanto 1571. ''Historický obzor: časopis pre výučbu dejepisu a popularizáciu histórie,'' 2012, 23 (3-4), s. 89-91. ISSN 1210-6097.
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy|odkaz na autora=Jiří Pernes|odkaz na autora2=Josef Fučík|odkaz na autora3=Petr Havel|titul=Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918|rok=2003|isbn=80-902745-5-2}}
|odkaz na autora=Jiří Perne
s|odkaz na autora2=Josef Fučík
|odkaz na autora3=Petr Havel
|titul=Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918
|rok=200
3|isbn=80-902745-5-2}}
* Taraba, Luboš, V záujme všetkého kresťanstva, Bitka pri Lepante 1571, Epocha, Praha 2015
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy|odkaz na autora=Felix Tauer|titul=Svět islámu|rok=2006|isbn=80-7021-828-2}}
|priezvisko=Tauer
|meno=Felix
|odkaz na autora=Felix Tauer
|titul=Svět islámu. Dějiny a kultura
|vydanie=2
|vydavateľ=[[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
|miesto=Praha
|rok=2006
|isbn=80-7021-828-2
|počet strán=422}}
{{Autoritné údaje}}
 
{{DEFAULTSORT:Lepanto}}
 
[[Kategória:Category:Bitky 16. storočie1571]]
[[Kategória:Category:Námorné bitky Španielska]]
[[Kategória:Category:Bitky Habsburgovcov]]
[[Kategória:Category:Bitky MaltézskehoOsmanskej ráduríše]]
[[Kategória:Category:NámornéBitky bitkyv Osmanskej ríšeGrécku]]
[[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]]