Bratislavské oppidum: Rozdiel medzi revíziami

'''Bratislavské oppidum''' bolo [[Kelti|keltské]] (najskôr pravdepodobne [[Bojovia|bójske]], neskôr asi norické) [[oppidum (železná doba)|oppidum]] na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave od konca [[2. storočie pred Kr.|2. storočia pred Kr.]] asi do začiatku 1. stor. po Kr.

Na území Bratislavy historici predpokladajú takýto vývoj: Oppidum vzniklo s druhou vlnou príchodu [[Bojovia|Bójov]], t. j. asi po roku [[113 pred Kr.]] Po roku [[58 pred Kr.]] (kedy sa Bójovia podľa prameňov pokúšali dobyť centrum Norického kráľovstva) bolo oslabené, či dokonca obsadené norickými vojskami, čo spôsobilo, že bratislavskí Bójovia v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[44 pred Kr.]] podľahli [[Dákovia|Dákom]] na čele s kráľom [[Burebista|Burebistom]], ktorí bratislavské oppidum zničili.<ref name="Štefanovičová">{{Citácia knihy

Z nálezov v rámci vykopávok na bratislavskom[[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] uskutočnených (najmä) od roku 2008 vyplýva, že oppidum v 40. rokoch pred Kr. nezaniklo úplne a osídlenie tu v zmenenej podobe pokračovalo asi až do začiatku 1. stor. po Kr. Oppidum v období od 40. rokov 1. stor. pred Kr. fungovalo pravdepodobne buď ako rímske sídlo (asi predsunutý rímsky oporný bod), alebo ako sídlo Norikov pod rímskou správou. Je možné, že bratislavské oppidum bolo identické s Carnuntom (názov pochádza z ilýrčiny a znamená Kamenné mesto) spomínamým v správe Caia Vellelia Patercula, v ktorej sa hovorí, že v roku 6 po Kr. sa z tohto norického sídla vybral do boja proti Markomanom Tibérius, syn Augustov, na čele svojho vojska.<ref>ŠEDIVÝ, Juraj (ed.); ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (ed.). ''Dejiny Bratislavy. 1., Brezalauspurc - na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia''. 1. slovenské vyd. Bratislava: Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. s. 178, 179, 200.</ref> Carnuntum bolo v tom čase asi hlavným mestom provincie Noricum. Podľa vyjadrenia prof. Wernera Jobsta „Najmä zlaté mince sú jasným dôkazom kráľovskej rezidencie. Kmeňoví vodcovia kniežatstva Norikum povolali architektov a umelcov z Rímskej ríše ...Výsledky archeologického prieskumu [od roku 2008] sú míľnikom v štúdiu rímskej histórie Európy.”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

== Poloha a charakteristika<ref name="Štefanovičová"/> ==

Rozkladalo sa zhruba na území medzi [[Palisády (ulica)|Palisádami]], [[Svoradova ulica (Bratislava)|Svoradovou ulicou]], [[Hurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovým námestím]], [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestím SNP]], [[Panská ulica (Bratislava)|Panskou]] a [[Laurinská|Laurinskou ulicou]] a južným svahom bratislavského [[Hradný vrch (Bratislava)| Hradného vrchu]]. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca 20 hektárovej [[Akropola|akropoly]] na západ od [[Ventúrska|Ventúrskej ulice]]) a štvrtí výrobného charakteru (cca {{ha|31.71|m}} podhradia na východ od Ventúrskej ulice a na sever od akropoly).

Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou [[Námestie Slobody (Bratislava)|Námestia Slobody]] je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk, evidovaných do roku [[1989]]. K opevneniu sa viažu priekopy z [[Rudnayovo námestie|Rudnayovho námestia]] a murovaný objekt na [[Kapitulská ulica (Bratislava)|Kapitulskej ulici]]. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, [[Sedlárska ulica (Bratislava)|Sedlárska]], Panská, Hurbanovo nám., [[Partizánska (Bratislava)|Partizánska]]), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a [[Michalská (Bratislava)|Michalskou ulicou]] a [[Primaciálne námestie|Primaciálnym námestím]]). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú tiež početné.<ref name="Štefanovičová"/>

== Mincovňa<ref name="Štefanovičová"/> ==

Častý výskyt keltských mincí v meste (desať masových nálezov) viedol bádateľov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovňa. Táto sa potvrdila [[Nález minciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21|nálezom minciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21]]. K minciam patria zlaté mušľovité [[statér]]y s legendou [[Biatek|BIATEC]] a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida sa evidujú cudzie razby: [[Norikum|norické]] razby typov Eis, Magadalensburg a veľkú západonorickú razbu a legendou ADNAMATI, a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väčšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Podľa bežnýchviacerých názorov{{chýba citácia}} sa celková činnosť keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch [[70 pred Kr.|70]] – [[58 pred Kr.]]<ref name="Štefanovičová"/>