Bitka pri Lepante: Rozdiel medzi revíziami

Flotila Svätej ligy, ktorú mal k dispozícii don [[Juan de Austria]], predstavovala najväčšiu kresťanskú námornú silu, aká sa kedy zhromaždila. [[Benátska republika|Benátky]] pre ňu poskytli 109 [[Galéra|galér]] a 6 galeas, Španielsko 80 galér, [[toskánske veľkovojvodstvo|toskánsky]] [[Rád sv. Štefana, pápeža a mučeníka|Rád sv. Štefana]] 12 galér, po troch galérách prispeli Rád maltézskych rytierov, [[Janovská republika|Janov]] a Savojskýsavojský vojvoda. Bitky sa zúčastnili aj dve galéry [[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Rádu svätého Lazara]]. K flotile sa pridalo aj väčšie množstvo "súkromných lodí". Prekvapivo malý príspevok Španielska v lodiach, ktorý bol spôsobený tým, že španielsku flotilu zamestnával intenzívny boj proti moslimským pirátom v iných častiach [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], bol viac než vyvážený jeho príspevkom v podobe živej bojovej sile, ktorý predstavoval 10 tisíc000 španielskych pešiakov excelentnej kvality plus ďalších 70007 000 nemeckých a chorvátskych žoldnierov platených španielskymi peniazmi.

Celkovo disponovala kresťanská strana asi 13. 000 námorníkmi a 28. 000 vojakmi +a neurčitým množstvom námorníkov a vojakov v službách "súkromníkov". Za zmienku stojí aj fakt, že veľkúVeľkú časť benátskych veslárov tvorili slobodní občania, ktorí mohli nosiť zbraň a v boji o loď predstavovali zásadný prínos, na rozdiel od prevažne kresťanských otrokov na tureckých galérach.

Turecká hlavná flotila disponovala silami, ktoré protiľahlú stranuprotivníka prevyšovali počtom lodí aj ľudí. Zahŕňala zhruba 220 galér a 50 [[Galeota|galeót]] a jej hlavnú bojovú silu možno odhadnúť na asi 13 tisíc000 námorníkov a 34 tisíc000 vojakov. Aj osmanská flota však bola posilnená početnými "súkromnými loďami" a mužmi na ich palubách, ktorí dúfali, že sa priživia na jej víťazstve.

Benátske galeasy, ktoré boli akýmsi medzi krokom medzi galérami a modernou veľkou plachtovou vojnovou loďou, disponovali každá zhruba tridsiatimi delami. Napríklad galeasa ''San Lorenzo'' mala 34 diel, z toho 8 tridsaťlibrových. <ref>HYNEK Vladimír, KLUČINA Petr : ''Válečné lodě, díl 1. (Lodě veslové a plachetní do roku 1860)'', Naše vojsko, Praha 1985, strana 96</ref> To predstavovalo na vtedajšiu dobu neuveriteľnou palebnú silu, pretože na galéry sa vďaka priestoru zabranému veslármi vošlo len niekoľko diel, naviac spravidla umiestnených len na prove. Kresťanská strana tiež masovo používala pomerne nový vynález: [[kartáčovýkefový náboj|kefové strely]], ktoré likvidovali živú silu protivníka oveľa efektívnejšie než bežné delové gule.

Vhodne natiahnuté plachty a siete na kresťanských lodiach značne obmedzovali účinok paľbupaľby tureckých lukostrelcov, ktorí mali navyše problém prestreliť kvalitnú španielsku zbroj a zaostávali tak za [[Arkebuzník|arkebuzníkmi]], ktorí síce strieľali pomalšie, avšak s oveľa efektívnejším výsledkom. Navyše španielska pechota v kvalite ďaleko prevyšovala klasických osmanských pešiakov.