Verzia z 22:54, 23. marec 2021 upraviť Matroxko (diskusia \| príspevky) 3 625 editací úprava ref + ref úmrtia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:15, 23. marec 2021 upraviť vrátiť Auto-épreuve (diskusia \| príspevky) 1 280 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 30: V roku [[1950]] zmaturovala na [[Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka\|gymnáziu]] v [[Komárno\|Komárne]]. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch [[1951]]{{--}}[[1953]] absolvovala dramatický odbor na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)\|Konzervatóriu]] v Bratislave. Učil ju aj [[Ladislav Chudík]]. V roku 1954 sa vydala za divadelného riaditeľa Dalibora ~~Heger~~Hegera. V roku 1955 sa rodine narodil syn Matúš. Manželstvo vydržalo len tri roky do roku 1957. Syna Matúša (1955-2015) nakoniec vychovával otec, lebo Hegerová sa venovala kariére a bývala v podnájme. Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, súd to vyhodnotil ako spreneveru.<ref>{{Citácia periodika\| titul = Hana Hegerová: Piaf z Prahy oslavuje osemdesiatku \| periodikum = sme.sk \| dátum = 2011-10-14 \| url = http://korzar.sme.sk/c/6096352/hana-hegerova-piaf-z-prahy-oslavuje-osemdesiatku.html}}</ref> === Umelecká kariéra === V rokoch [[1953]]{{--}}[[1958]] mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v [[Žilina\|Žiline]]. V roku [[1957]] si ju všimol [[Juraj Berczeller]], kapelník orchestra legendárnej bratislavskej [[Tatra revue]]. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do [[Praha\|pražského]] divadla [[Rokoko]], kde pôsobila v rokoch [[1958]]{{--}}[[1961]]. Ako divadelná a filmová herečka využívala [[šansón]] tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad [[Édith Piaf]], [[Jacques Brel~~\|Jacquesa Brela~~]] a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1966]] pôsobila v pražskom divadle [[Semafor (divadlo)\|Semafor]]. V roku [[1965]] mala s [[Miroslav Horníček\|Miroslavom Horníčkom]] [[recitál]] H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí ([[Belgicko]], [[Nemecko\|SRN]], [[Švajčiarsko]]). V roku [[1963]] v čitateľskej ankete [[Zlatý slávik]], ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník [[Melodie]], sa umiestnila na druhom mieste, hneď za [[Eva Pilarová\|Evou Pilarovou]]. V roku [[1964]] účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme [[Kdyby tisíc klarinetů]], ktorý režíroval [[Ján Roháč]]. Riadok 127: == Literatúra == * Brázda, Petr: ''Máte radi Matušku?,'' Bratislava 1967. * Dorůžka, Lubomír: ''Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie,.'' Bratislava 1978. * Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Hana Hegerová. In: ''Encyklopedie jazzu a moderní ~~popularni~~populární hudby''. Část jmenná – československá ~~scena,~~scéna. Praha 1990. * Georgiev, Adam: ''Hana Hegerová... a láska klečí na hrachu~~, Petrklíč,~~''. Praha: Petrklíč 1997. * Košťálová, Michaela: ''Hana Hegerová originální a svá~~, Petrklíč,~~''. Praha: Petrklíč 2011. == Iné projekty ==

Hana Hegerová: Rozdiel medzi revíziami