Hana Hegerová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Matroxko (diskusia | príspevky)
úprava ref + ref úmrtia
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 30:
V roku [[1950]] zmaturovala na [[Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka|gymnáziu]] v [[Komárno|Komárne]]. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch [[1951]]{{--}}[[1953]] absolvovala dramatický odbor na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatóriu]] v Bratislave. Učil ju aj [[Ladislav Chudík]].
 
V roku 1954 sa vydala za divadelného riaditeľa Dalibora HegerHegera. V roku 1955 sa rodine narodil syn Matúš. Manželstvo vydržalo len tri roky do roku 1957. Syna Matúša (1955-2015) nakoniec vychovával otec, lebo Hegerová sa venovala kariére a bývala v podnájme.
 
Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, súd to vyhodnotil ako spreneveru.<ref>{{Citácia periodika| titul = Hana Hegerová: Piaf z Prahy oslavuje osemdesiatku | periodikum = sme.sk | dátum = 2011-10-14 | url = http://korzar.sme.sk/c/6096352/hana-hegerova-piaf-z-prahy-oslavuje-osemdesiatku.html}}</ref>
 
=== Umelecká kariéra ===
V rokoch [[1953]]{{--}}[[1958]] mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v [[Žilina|Žiline]]. V roku [[1957]] si ju všimol [[Juraj Berczeller]], kapelník orchestra legendárnej bratislavskej [[Tatra revue]]. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do [[Praha|pražského]] divadla [[Rokoko]], kde pôsobila v rokoch [[1958]]{{--}}[[1961]]. Ako divadelná a filmová herečka využívala [[šansón]] tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad [[Édith Piaf]], [[Jacques Brel|Jacquesa Brela]] a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.
 
V rokoch [[1961]]{{--}}[[1966]] pôsobila v pražskom divadle [[Semafor (divadlo)|Semafor]]. V roku [[1965]] mala s [[Miroslav Horníček|Miroslavom Horníčkom]] [[recitál]] H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí ([[Belgicko]], [[Nemecko|SRN]], [[Švajčiarsko]]). V roku [[1963]] v čitateľskej ankete [[Zlatý slávik]], ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník [[Melodie]], sa umiestnila na druhom mieste, hneď za [[Eva Pilarová|Evou Pilarovou]]. V roku [[1964]] účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme [[Kdyby tisíc klarinetů]], ktorý režíroval [[Ján Roháč]].
Riadok 127:
 
== Literatúra ==
* Brázda, Petr: ''Máte radi Matušku?,'' Bratislava 1967.
* Dorůžka, Lubomír: ''Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie,.'' Bratislava 1978.
* Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Hana Hegerová. In: ''Encyklopedie jazzu a moderní popularnipopulární hudby''. Část jmenná – československá scena,scéna. Praha 1990.
* Georgiev, Adam: ''Hana Hegerová... a láska klečí na hrachu, Petrklíč,''. Praha: Petrklíč 1997.
* Košťálová, Michaela: ''Hana Hegerová originální a svá, Petrklíč,''. Praha: Petrklíč 2011.
 
== Iné projekty ==