Titus Maccius Plautus: Rozdiel medzi revíziami

'''Titus Maccius Plautus''' ([[254 pred Kr.|254]] – [[184 pred Kr.]]) nazývaný, bežne nazývaný '''Plautus''' bol rímsky autor komédiikomédií. Jeho diela sú jednými z najstarších vcelkukompletne zachovaných literárnych pamiatok latinskej literatúry.

Plautus sa stal slávnym už počas svojho života. Jeho komédie boli aj po jeho smrti veľmi populárne, opätovne upravované, prepracovávané a dopĺňané a k Plautovmu menu boli pripájané i cudzie výtvory. Celkovo sa s jeho osobou spája asi 130 komédiikomédií. Počet pravých Plautových diel je predmetom dohadov. Už v antickej dobe [[Marcus Terentius Varro Reatinus|Varro]] obmedzil Plautove diela na 21 hier, o ktorých pravosti nebolo pochýb. Dnes sú považované za základný plautovský kánon.

Postavy Plautových komédiikomédií sú typickými predstaviteľmi niekoľkých opakujúcich sa ľudských „typov“. Ich úlohu v deji zvyčajne prezrádza už ich samotné (funkčné) meno a býva objasnená v [[prológ]]u hry. Môže to byť vystatovačný vojak, zištná kurtizána, naivný mladík, parazit, chamtivec, kupliarka alebo chlipný starec. Najobľúbenejšou Plautovou postavou je ale vychytralýprefíkaný otrok (''servus callidus''), ktorý sa objavuje v mnohých hrách (Epidicus v rovnomennej hre, Palaestrio v hre ''[[Miles gloriosus]]'', Tranio v hre ''[[Mostellaria]]'' a obzvlášť Pseudolus v hre toho istého mena).

Zápletky Plautových hier nie sú nijaknijakým spôsobom nápadité. Všetky sa objavujú už novej gréckej komédii, ktorá slúži Plautovi za vzor. V skratke ich možno zhrnúť do niekoľkých schém:

*dvaja protivníci sa usilujú o jeden predmet, zvyčajne ženu alebo peniaze, za ktoré si možno ženu získať. Víťazom je zvyčajne mladík, prehráva chlipný starec, kupliar alebo obchodník s otrokmi. Na mladíkovej strane stojí tak vychytralýprefíkaný sluha, ktorý mu svojimi intrigami pomáha, ako Šťastena ([[Fortuna]]).

*dochádza k zámene, ktorá je objasnená na konci hry. TýkaNajčastejšie sa najčastejšietýka súrodencov, ktorí nevedia, že sú súrodencami, stratených detí a slobodných žien, ktoré sú považované za otrokyne alebo [[hetéra|hetéry]]. Komickosť vyplýva zo zámienzámen a z konečného odhalenia.

Predlohami pre väčšinu Plautových hier sú diela gréckej novej komédie Menandra, [[Difilos|Difila]] a menších dramatikov. Vzory rímskeho komika možno identifikovať, je tiež ale zrejmé, že s nimi Plautus narába voľne, na rozdiel od [[Terentius|Terentia]] alebo od [[Livius Andronicus|Livia Andronica]]. Všetky Plautove komédie majú latinské menánázvy. Aj jeho postavy, hoci predstavuje tie isté charakterové typy, aké sa objavujú u Menandra, majú mená odlišné od svojich vzorov. Zdá sa, že Plautus ich síce preberá z gréckej komédie, ale používa ich nezávisle od gréckej predlohy.

*používanie neskrátených variantvariantov niektorých slovies (''malo, volo'')

Väčšina Plautových hier je písaná [[trochejský septenár|trochejským septenáriom]]. Je to odklon od metra gréckej komédie, ktorým je jednoduchý [[jambický trimeter]]. [[Metrum]] komédiikomédií poukazuje na to, že niektoré pasáže, tzv. ''cantica'', mohli byť určené prena spev.