Verzia z 19:32, 26. marec 2021 upraviť Nelliette (diskusia \| príspevky) S právom rollback 27 666 editací →‎Prvá vlna realizmu(1870{{--}}1900): aktualizácia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:40, 26. marec 2021 upraviť vrátiť Nelliette (diskusia \| príspevky) S právom rollback 27 666 editací →‎Druhá vlna moderny (1920{{--}}1930)Druhá vlna moderny: presun odstavca Ďalšia úprava →
Riadok 289: [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg\|náhľad\|vpravo\|alt=Autorka humoristickej prózy\|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby</ref><ref>https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava\|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)\|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita\|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha\|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena\|Živene]], [[Robotnícke noviny\|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)\|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)\|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)\|myjavských]] [[Kopanice (región)\|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)\|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války\|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)\|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name=´moderna II´></ref><ref>https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus\|impresionizmom]], [[novoromantizmus \|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)\|dekadenciou]], [[Expresionizmus\|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)\|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava\|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku\|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ\|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)\|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september\|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie\|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko\|ČSR]] v [[Maďarsko\|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž<ref>https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D</ref>). Krátko nato skonal v [[Bratislava\|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)\|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko\|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita\|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie.

Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami