Verzia z 17:32, 29. marec 2021 upraviť Palimir (diskusia \| príspevky) 1 editace Doplnenie informácii ohľadne Sarajevského atentátu Značky: sekcia Referencie prvá úprava redaktora vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:49, 29. marec 2021 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací op Ďalšia úprava →
Riadok 9: }} '''František Ferdinand Karol Ľudovít Jozef d'Este''' (* [[18. december]] [[1863]]{{--}}† [[28. jún]] [[1914]]) bol [[arcivojvoda]] a [[korunný princ]] [[Rakúsko\|Rakúska]], [[Uhorsko\|Uhorska]] a [[Česko\|Česka]], od roku [[1896]] dezignovaný následník trónu [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]]. Bol synovcom [[cisár]]a [[František Jozef I.\|Františka Jozefa I.]], ktorý už desaťročia vládol [[Rakúske cisárstvo\|rakúskej]] a [[Rakúsko-Uhorsko\|rakúsko-uhorskej]] [[monarchia\|monarchii]]. Jeho atentát sa považuje za dôvod vzniku 1. svetovej vojny. Narodil sa ako člen lotrinskej vetvy habsburskej dynastie. Vo veku 12 rokov prijal dedičstvo po rakúskom arcivojvodovi [[František V. d'Este\|Františkovi V. d'Este]], po ktorom prevzal aj meno vojvoda z ~~[[Modena\|~~Modeny]] a [[Este]]. 1. júla [[1900]] sa oženil s grófkou [[Žofia Chotková\|Žofiou Chotkovou]]. Keďže nepatrila k najvyššej rakúskej [[šľachta\|šľachte]], alebo k niektorej z panujúcich kráľovských dynastií, cisár František Jozef I. vyhlásil manželstvo za [[morganatické manželstvo\|morganatické]] a František Ferdinand sa pre manželku a ich deti musel zriecť nárokov na ''…práva, pocty, tituly, erby, výhody atď., ktoré prináležia rovnorodým manželkám a deťom pochádzajúcim z rovnorodých manželstiev pánov arcivojvodov.'' František Ferdinand sa musel neodvolateľne zaviazať, že sa vzdáva pre svoju manželku, ich deti a ďalších potomkov aj nárokov na trón v kráľovstvách a územiach zastúpených v [[Ríšska rada\|Ríšskej rade]]. Riadok 24: == Sarajevský atentát == Sarajevský atentát~~, tiež známy ako atentát na Fratntiška Ferdinanda d´Este, následníka rakúsko-uhorského trónu~~ sa uskutočnil 28. ~~Júna~~júna 1914, počas arcivojvodovej návštevy nepokojnej [[Bosna a Hercegovina\|Bosny a Hercegoviny]], kde sa zúčastnil vojenských manévrov a následne mu bola pripravená prehliadka hlavného mesta ~~[[Sarajevo\|~~Sarajeva]]. Atentát mala na svedomí srbská revolučná organizácia [[Mladá Bosna]]. Tento atentát sa stal zámienkou k vyhláseniu vojny Rakúsko-Uhorska Srbsku a považuje sa za jednu z príčin prvej svetovej vojny === Priebeh sarajevského atentátu === Bolo desať hodín a desať minút keď vozidlá s arcivojvodom a jeho sprievodom prechádzali popri ústrednej policajnej stanici. K jednému z policajných agentov prišiel Nedeljko Čabrinović oblečený v dlhom čiernom kabáte a čiernom klobúk.<ref name=":0">{{Citácia knihy \|priezvisko=Galandauer\|meno=Ján \|titul=František Ferdinand d'Este následník trůnu \|vydavateľ=Paseka\|miesto=Praha: Litomyšl \|rok=2000\|strany=353}}</ref> Niekoľko sekúnd na to, mladík odtrhol rozbušku od ručného granátu o železný stĺp vedľa nábrežného múru a hodil ho smerom na auto v ktorom sa viezol arcivojvoda s manželkou. Šofér vozidla videl letiaci čierny predmet, rýchlo zareagoval a pridal plyn, granát spadol na strechu auta. Arcivojvoda sa na ochranu svojej manželky rýchlo zahnal rukou a odkotúľal granát dolu ulicou, ktorý vybuchol pod zadným kolesom sprievodného auta za nimi. Akonáhle granát vybuchol, atentátnik preskočil múr, na ktorého druhej strane bola rieka [[Miljacka]], ktorá je uprostred leta takmer úplne plytká, a zoskočil do vyše šesť metrovej hĺbky. Polícia ho však krátko na to dobehla a zatkla.<ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Vrábel\|meno=Ferdinand\|titul=Sarajevský atentát, následnícky pár a Slováci : František Ferdinad Rakúsky d'Este a Žofia Chotková, vojvodkyňa z Hohenbergu\|vydavateľ=Marenčin PT\|miesto=Bratislava\|rok=2014\|strany=164}}</ref> Arcivojvodov voz sa začal veľkou rýchlosťou náhliť k radnici. Boli zranení dvaja podplukovníci a asi 20 divákov. Arcivojvodov komorník požiadal šoféra aby pokračovali v ceste, pretože arcivojvodov stojací voz, bol jednoduchým terčom pre prípadného druhého atentátnika. Prvé dve autá ktoré už boli pri radnici vôbec netušili čo sa za nimi stalo a výbuch pokladali za salvy z diel, až kým ich nekonfrontoval arcivojvoda so skutočnosťou. Pred radnicou ich už čakal uvítací výbor na čele s mešťanostom. Po vzájomnom uvítaní Habsburského sprievodu a mešťanostu sa všetci odobrali dovnútra do radnice. Podľa guvernéra Potiorka sa hovorilo o tom, aby sa plány návštevy pozmenili. Ďalšou zastávkou malo byť múzeum do ktorého sa mali dostať cez úzku ulicu Františka Jozefa, cez centrum mesta. Potiorek však navrhol aby sa išlo späť cez Apelové nábrežie. Niektorí členovia sprievodu chceli plány návštevy úplne zmeniť, niektorí dokonca navrhli, aby sa návšteva hneď ukončila a arcivojvoda sa vrátil hneď do Ilidže. František Ferdinand však rozhodol a vyslovil želanie navštíviť raneného podplukovníka Merizzihoho, ktorý bol po prvom útoku prevezený do vojenskej nemocnice, a až potom sa bude pokračovať do múzea.<ref name=":1">{{Citácia knihy\|priezvisko=Dedijer\|meno=Vladimír\|titul=Sarajevo 1914\|vydavateľ=Epocha\|miesto=Bratislava\|rok=1969\|strany=658}}</ref> Řádek 37 ⟶ 41: === Atentátnici === V deň Sarajevského atentátu na Františka Ferdinanda, čakali rozostavený atentátnici približne tristo metrov od seba. Prvý bol najstarší zo skupiny a to Muhamed Mehmedbašić a sním Vaso Čubrilović, ktorý stál popri kaviarni Mostar. Ďalej, na druhej strane nábrežia, bol pripravený Nedeljko Čabrinović. Oproti mostu Čumurija stál Cvetko Popović a Danilo Ilićem. Ďalej, pri Latinskom moste, stál otočený chrbtom k rieke Miljacka, vo vrecku s revolverom Gavrilo Princip a ako posledný bol pripravený Trifko Grabež.<ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Pernes\|meno=Jiří\|titul=O trůn a lásku dramatický život a tragická smrt Františka Ferdinanda d'Este\|vydavateľ=Brána\|miesto=Praha\|rok=2014\|strany=261}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} ~~{{Projekt\|commonscat=Archduke Franz Ferdinand of Austria}}~~ == Externé odkazy ==

František Ferdinand d’Este: Rozdiel medzi revíziami