Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Vitalizmus: presun do prolet.liter.
Riadok 363:
===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]===
[[Ján Smrek]] ([[1898]] – [[1982]]), rodným menom Ján Čietek, <ref>Ján Smrek: Poézia, moja láska, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, editor Vladimír Petrík,1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9</ref><ref>https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby</ref><ref>http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek</ref> sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul|Istanbulu]] a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]-[[1929]] písal v ''Národných novinách'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]])<ref name=´Smrek´>Knihy slnečné - Ján Smrek, Slovenský Spisovateľ, 1963, výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´></ref>. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] ([[1930]]-[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´></ref>, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´></ref> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´></ref>. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' [[1958|(1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>Ján Smrek: Poézia, moja láska, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, editor Vladimír Petrík,1989,memoáre, str. 233-238, ISBN 80-220-0032-9</ref>
 
[[Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan, <ref>http://www.nasaadvokacia.sk/ponican.html</ref> <ref>https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora</ref>bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] sa stal v roku [[1924]] aj spoluzakladateľom časopisu Dav spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím),
MICHAL HABAJ, Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava,01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref>Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf</ref>. Jej obálku vytvoril opäť Ľudovít Fulla a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v Umeleckej besede tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia [[Michal Habaj|Michala Habaja]] zaraďuje túto zbierku k smerom [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] poetizmus, senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref>Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468, 1. strana.pdf</ref>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je impresiou z väzenia v Banskej Bystrici, kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal o udalostiach vzbury na čele so [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' vytvorenú pod dojmom svojho cestovania po [[ZSSR]] majúcu podobne ako ''Demontáž'' multižánrové poetické smerovania. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku.
 
===[[Nadrealizmus]]<ref>https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/</ref>===