Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Vitalizmus: presun do prolet.liter. |
|||
Riadok 363:
===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]===
[[Ján Smrek]] ([[1898]] – [[1982]]), rodným menom Ján Čietek, <ref>Ján Smrek: Poézia, moja láska, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, editor Vladimír Petrík,1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9</ref><ref>https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby</ref><ref>http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek</ref> sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul|Istanbulu]] a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]-[[1929]] písal v ''Národných novinách'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]])<ref name=´Smrek´>Knihy slnečné - Ján Smrek, Slovenský Spisovateľ, 1963, výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´></ref>. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] ([[1930]]-[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´></ref>, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´></ref> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´></ref>. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' [[1958|(1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>Ján Smrek: Poézia, moja láska, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, editor Vladimír Petrík,1989,memoáre, str. 233-238, ISBN 80-220-0032-9</ref>
===[[Nadrealizmus]]<ref>https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/</ref>===
|