Kurský oblúk: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 414 bajtov ,  pred 1 mesiacom
(dopl.)
Výbežok frontu vznikol na jar 1943 v dôsledku nemeckého ústupu po [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]]. Skupina armád Juh bola nútená na prelome rokov 1942/1943 ustupovať na západ. Postupovali aj sovietske sily [[Voronežský front|Voronežského]] ([[Filipp Ivanovič Golikov|F. I. Golikov]]) a [[Brianský front|Brianského frontu]] ([[Max Andrejevič Reiter|M. A. Reiter]]), ktoré udreli na nemecké sily 2. armády v priestore [[Voronež]]e a [[Kursk]]a ([[ostrogošsko-rossošská operácia|ostrogošsko-rossošská]] a [[voronežsko-kastornojská operácia (1943)|voronežsko-kastornojská operácia]]) v strednej časti sovietsko-nemeckého frontu. Nemecké sily len s ťažkosťami unikli z obkľúčenia pri Voroneži a ustupovali smerom na západ. Sovieti oslobodili [[Kursk]] (8. februára) a [[Belgorod]] (9. februára).<ref>Glantz, D.E.. The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay [online]. Južná Karolína : Clemson, 2001. S. 48</ref> Rovnako sa darilo aj sovietskym vojskám Juhozápadného frontu (gen. [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutin]], ktoré prekročili [[Severský Donec]] a 16. februára 1943 oslobodili [[Charkov]]. Nemci však do tohto priestoru prisunuli čerstvé sily [[II. tankový zbor SS|II. tankového zboru SS]] pod vedením gen. [[Paul Hausser|Haussera]]. Tieto sily spolu s posilnenými jednotkami skupiny armád Juh udreli na roztiahnuté a opotrebované sovietske divízie Voronežského a Juhozápadného frontu v tzv. [[Tretia bitka o Charkov|tretej bitke o Charkov]].<ref>Swanston, A. a Swanston, M., Historický atlas II. světové války. Praha, Columbus, 2007, s. 210 - 215</ref>. V jej dôsledku sovieti stratili [[Charkov]] aj [[Belgorod]]. Nemecký postup zastavilo až zlé jarné počasie. Výsledný výbežok sovietskeho frontu, ktorý sa medzi Orlom a Belgorodom vkliňoval smerom na západ do nemeckých postavení dostal názov kurský oblúk.
 
Sovietske velenie, ktoré si uvedomovalo jeho strategický význam v priestore sústredilo veľké sily, po tom čo predpokladalo, že tento výbežok sa stane cieľom nemeckej letnej ofenzívy<ref>Žukov, G. K., Vzpomínky a úvahy 3 část. Praha, Naše vojsko, 2006, s. 27</ref>. Sovietska strana po prvý krát vybudovala hlbokú členenú obranu, ktorú podporila početnými palebnými prostriedkami a mobilnými zálohami. Sovietska obrana bola v dôležitých úsekoch členená na 5 - 6 obranných čiar, z ktorých prvé 3 boli obsadené jednotkami. Hĺbka sovietskej obrany dosahovala 15 - 20 km<ref>Ogarkov, N. V. a kolektív, 1978, Sovetskaja voennaja enciklopedia. Tom 4 (K-22 - linejnij), Voenizdat, Moskva, s. 537</ref>. Bolo to po prvý krát počas vojny, čo sovietska strana pripravila komplexnú obranu takéhoto rozsahu. Nemecká ofenzíva tzv. [[Kurská bitka|operácia Citadela]] (Zitadelle) v dňoch 5. júla - 23. augusta 1943 síce tvrdo udrela na severnú aj južnú stranu výbežku, a na niektorých miestach zatlačila sovietske sily asi o 30 km, ale k rozhodujúcemu prelomeniu línie nedošlo. Naopak na severnú čeľusť obchvatu pri [[Oriol]]e spustili sovieti silnú ofenzívu ([[operácia Kutuzov]]) a zatlačili jednotky gen. [[Walter Model|Modela]] späť. Rovnaký protiútok ([[operácia Rumiancev]]) sa začal aj na juhu smerom na [[Belgorod]], kde prinútili k ústupu aj oveľa silnejšie (v porovnaní s uskupením pri Orle) nemecké uskupenie maršala [[Erich von Manstein|von Mansteina]].<ref>BONN, Keith E.. Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front). [s.l.] : Aberjona Press, 2005. s. 35 - 40, ISBN 978-0-9717650-9-2</ref>
 
== Referencie ==
43 134

úprav