Generácia Z: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
d Revízia 7187810 používateľa 109.230.49.117 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Bojars (diskusia | príspevky)
d →‎Umenie a kultúra: rozšírenie a úprava podľa enwiki
Riadok 58:
Štúdia uskutočnená v roku 2019 platformou [[Nestpick]] vykonala v 110 mestách po celom svete, štúdiu faktorov dôležitých pre Generáciu Z. V prípade sociálnej rovnosti, multikulturalizmu a [[Digitalizácia|digitalizácie]] boli v popredí mestá ako [[Londýn]], [[Štokholm]], [[Los Angeles]], [[Toronto]] a na čele rebríčka bolo mesto [[New York (mesto)|New York]]. Poradie sa menilo vzhľadom na každú z posudzovaných kategórií. [[Oslo]], [[Bergen]] ([[Nórsko]]), Štokholm, [[Göteborg]] a [[Malmö]] (švédske mestá) boli šampiónmi [[Rodová rovnosť|rodovej rovnosti]], naproti tomu v mestách ako [[Soul]], Londýn, [[Boston (Massachusetts)|Boston]], Štokholm a Los Angeles boli lídrami preferencií u tejto generácii digitálne technológie. Vzhľadom na to, že príslušníci Generácie Z bývajú finančne pragmatickí, všetky spomenuté mestá pre ňu zdieľali spoločnú nevýhodu: vysoké životné náklady. Index faktorov dôležitosti pre Generáciu Z z prieskumu Nestpick sa môže vzhľadom na zmeny preferencií s pribúdajúcim vekom môže v nasledujúcich rokoch zmeniť.<ref>{{Cite news|last=Collie|first=Meghan|date=September 5, 2019|title=Toronto is the 4th best city in the world for Gen Z. But can they afford it?|work=Global News|url=https://globalnews.ca/news/5858639/generation-z-best-places-to-live/|access-date=September 14, 2019}}</ref>
 
Po roku 2000, ešte výraznejšie po roku 2010 sa subkultúry mladých ľudí, ktoré mali v priebehu 20. storočia výrazný vplyv, stali menej výraznejšími a nie je ich tak počuť. Platí to hlavne pre reálny život, menej nevyhnutne na internete. Mladí sú vďaka povedomiu o nepretržitom partnerskom dohľade viac ironickí. Navyše sa zdá, že sú hranice medzi rôznymi subkultúrami mladých ľudí menej jasné a stupňujú sa u nich nostalgické nálady.<ref name=":76">{{Cite news|last=Petridis|first=Alexis|date=March 20, 2014|title=Youth subcultures: what are they now?|work=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/culture/2014/mar/20/youth-subcultures-where-have-they-gone|url-status=live|access-date=January 4, 2021}}</ref><ref name=":77">{{Cite news|last=Watts|first=Peter|date=April 10, 2017|title=Is Youth Culture A Thing of the Past?|work=Apollo Magazine|url=https://www.apollo-magazine.com/is-youth-culture-a-thing-of-the-past/|url-status=live|access-date=January 4, 2021}}</ref> Napríklad v Nemecku sa zdá, že mládež sa viac zaujíma o mainstreamový životný štýl. Jej cieľom je dokončenie školy, vlastníctvovlastniť domudom na predmestí, udržiavanieudržiavať priateľskýchpriateľské a rodinnýchrodinné vzťahovvzťahy a mať stabilné zamestnanie. V úplnom popredí jej záujmu u nich nie je populárna kultúra, starostlivosť o vhľadvzhľad alebo konzumný spôsob života.<ref>{{Cite news|last=|first=|date=July 24, 2020|title=Germany's youth 'have lost their sense of fun', study finds|work=The Local (Germany)|url=https://www.thelocal.de/20200724/german-youth-have-lost-their-sense-of-fun-study-finds|url-status=live|access-date=January 4, 2021}}</ref> Bez ohľadu na to v spoločnosti dvadsiateho prvého storočia nevyhnutne existujú ľudia, ktorí sa dominantnej kultúre prispôsobiť odmietajú a snažia sa robiť pravý opak. Časom sú z nich antikonformisti, stávajú sa vo vzťahu k vlastnej subkultúre homogénnejšími, tým sa ich správanie stáva protikladom akýchkoľvek tvrdení o kontrakultúre. K tejto synchronizácii dochádza, aj keď sú k dispozícii viac ako dve možnosti, napríklad viac štýlov fúzov, a nie to, či majú alebo nemajú bradu. Matematik [[Jonathan Touboul]] z univerzity v Brandeis, ktorý skúma, ako šírenie informácií v spoločnosti ovplyvňuje ľudské správanie, to nazýva [[Hipster (súčasná subkultúra)|hipsterským efektom]].<ref>{{Cite news|last=Brandeis University|date=March 1, 2019|title=The hipster effect: Why anti-conformists always end up looking the same|work=Phys.org|url=https://phys.org/news/2019-03-hipster-effect-anti-conformists.html|access-date=December 31, 2020}}</ref><ref>{{Cite news|last1=Feingold|first1=Lindsey|last2=Garcia-Navarro|first2=Lulu|date=March 10, 2019|title=Man Inadvertently Proves That Hipsters Look Alike By Mistaking Photo As Himself|work=NPR|url=https://www.npr.org/2019/03/10/702063209/man-inadvertently-proves-that-hipsters-look-alike-by-mistaking-photo-as-himself|access-date=December 31, 2020}}</ref>
 
Prieskum uskutočnený spoločnosťou OnePoll zistil, že hoci boli medzi Britmi vo veku od 18 do 30 rokov populárne múzeá a pamiatky, 19% z tejto populácie v predchádzajúcom roku nenavštívilo žiadne z nich. Medzi postojmi bol veľký rodový rozdiel, 16% respondentiek a 26% mužov odpovedalo, že nikdy nenavštívili múzeá. Mnoho mladých ľudí pred návštevami múzeí alebo galérií uprednostnilo pobyt doma, a krátilo si voľný čas sledovaním televízie, alebo prehliadaním médií na sociálnych sieťach. Vedci tiež zistili, že lacnejšie vstupenky, interaktívnejšie výstavy, väčšia rozmanitosť podujatí, viac možností stravovania, prispôsobené otváracie hodiny a väčšia prítomnosť na internete lákajú pozornosť mladých ľudí.<ref>{{Cite web|last=Rowland|first=Miles|date=December 10, 2018|title=Museums are most popular heritage attraction among young people|url=https://www.museumsassociation.org/museums-journal/news/2018/12/10122018-fifth-young-people-never-visit-museums/|access-date=December 4, 2020|website=Museum Association}}</ref> Oproti tomu [[Vintage|vintage móda]] je zaujímavá pre spotrebiteľov z radov Milleniálov a Generácie-Z.<ref>{{Cite news|last=Jacobs|first=Bel|date=November 26, 2020|title=Why buying vintage clothes is 'the new luxury'|work=BBC Culture|url=https://www.bbc.com/culture/article/20201113-why-gen-z-and-millennials-go-wild-for-vintage-clothes|url-status=live|access-date=January 5, 2021}}</ref> Digitálna technológia mala veľký vplyv aj na samotný anglický jazyk. Oxfordský anglický slovník sa doplnil na začiatku 21. storočia novými spopularizovanými slovami, ako sú napríklad Blu-ray (2001), selfie (2002), sexting (2005), twitterati (2006), YouTubers (2006), hashtag (2007), binge-tracking (2007) a selfie stick (2012).<ref>{{Cite web|last=Ayto|first=John|date=May 1, 2019|title=Words from the 21st century|url=https://public.oed.com/blog/words-from-the-21st-century/|access-date=December 29, 2020|website=Oxford English Dictionary}}</ref>
 
== Referencie ==