Wikipédia

Redaktor:Vegetator/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
Bez shrnutí editace
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 145:
<!-- [[Kategória:Vrbicovité]] -->
 
[[Súbor:4-a945b954569042111fa9cdcd60f7e6c5ad1479e5.jpg|náhľad|Logo]]
'''Živena''' je slovenský ženský spolok. Vznikol 4. augusta [[1869]] a je to najstarší ženský spolok na Slovensku, je stále aktívny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ▼
| meno = ▼
| autor = ▼
| odkaz na autora = ▼
| titul = História, míľniky a osobnosti Živeny
| url = https://zivena.net/?p=1
| vydavateľ = zivena.net▼
| dátum vydania = 2015-05-13▼
| dátum aktualizácie = ▼
| dátum prístupu = 2020-03-27▼
| miesto = ▼
| jazyk = ▼
}}</ref>
 
Predsedníčkou je od roku 2013 [[Magda Vášáryová]].
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
<!-- [[Kategória:Spolky na Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]] -->
'''Hviezdnik ročný''' (''Stenactis annua'') je to jednoročná rastlina.
 
Řádek 217 ⟶ 192:
 
 
'''Mäta''' je rod rastlín z čeľade [[hluchavkovité]].▼
 
Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.<ref name=Buns04>{{cite journal |last1=Bunsawat |first1=Jiranan |last2=Elliott |first2=Natalina E. |last3=Hertweck |first3=Kate L. |last4=Sproles |first4=Elizabeth |last5=Alice |first5=Lawrence A. |year=2004 |title=Phylogenetics of ''Mentha'' (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences |journal=Systematic Botany |volume=29 |issue=4 |pages=959–964 |doi=10.1600/0363644042450973 |jstor=25064024|s2cid=86816849 }}</ref><ref name=POWO_30016176-2>{{cite web |title=Mentha <small>L.</small> |work=Plants of the World Online |publisher=Royal Botanic Gardens, Kew |url=http://www.plantsoftheworldonline.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30016176-2 |accessdate=2019-07-15 }}</ref> K [[kríženec|hybridizácii]] dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa [[kríženec|krížencov]] a [[Kultivar|kultivarov]].
 
Rod má [[kozmopolit|subkozmopolitnú]] distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.<ref name=azEncycloPlants>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink1=Christopher Brickell |last2=Zuk |first2=Judith D. |authorlink2=Judith D. Zuk |title=The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1997 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-1943-9 |page=[https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 668] |url=https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 }}</ref>▼
 
Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za [[Invazívny druh|invazívne]].<ref name=BricCole02>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink=Christopher Brickell |first2=Trevor |last2=Cole |title=The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers |year=2002 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-8993-7 |page=[https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 605] |url=https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 }}</ref>▼
 
== Opis ==
Sú to aromatické, takmer výlučne [[Trváca rastlina|trváce]] [[Bylina|byliny]]. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné [[stolon|výbežky]]<ref name=Afla05>{{cite journal |last1=Aflatuni |first1=Abbas |first2=J. |last2=Uusitalo |first3=S. |last3=Ek |first4=A. |last4=Hohtola |date=January–February 2005 |title=Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint |journal=Journal of Essential Oil Research |volume=17 |issue=1 |pages=66–70 |url=https://dx.doi.org/10.1080%2F10412905.2005.9698833 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070617160248/http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4091/is_200501/ai_n9474312 |url-status=dead |archive-date=2007-06-17 |access-date=2005-05-10 |doi=10.1080/10412905.2005.9698833 |s2cid=97042181 }}</ref> a vzpriamené, štvorcové<ref name=Rose81>{{cite book |last=Rose |first=Francis |author-link=Francis Rose |year=1981 |title=The Wild Flower Key |publisher=Frederick Warne & Co |isbn=978-0-7232-2419-8 |page=310}}</ref> rozvetvené [[Stonka|stonky]]. Listy sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.<ref name=azEncycloPlants/> Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé [[praslen (botanika)|prasleny]], ktoré sa nazývajú [[papraslen|paprasleny]] (verticillastrum). [[koruna (lístky kvetu)|Koruna]] je dvojramenná so štyrmi [[petala|petalami]], horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je [[tvrdka]], ktorá obsahuje jedno až štyri semená.
 
== Taxonómia ==
▲'''Mäta''' je rod rastlín z čeľade [[hluchavkovité]].
Mäta (''Mentha'') je členom [[Tribus (taxonómia)|skupiny]] ''[[Mentheae]]'' z [[Podčeľaď|podčeľade]] ''[[Nepetoideae]]''. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.<ref name=Harl04>{{cite book |first1=Raymond M. |last1=Harley |first2=Sandy |last2=Atkins |first3=Andrey L. |last3=Budantsev |first4=Philip D. |last4=Cantino |first5=Barry J. |last5=Conn |first6=Renée J. |last6=Grayer |first7=Madeline M. |last7=Harley |first8=Rogier P.J. |last8=de Kok |first9=Tatyana V. |last9=Krestovskaja |year=2004 |chapter=Labiatae |pages=167–275 |editor1-first=Klaus |editor1-last=Kubitzki |editor2-first=Joachim W. |editor2-last=Kadereit |title=The Families and Genera of Vascular Plants |volume=VII |publisher=Springer-Verlag |location=Berlin; Heidelberg, Germany |isbn=978-3-540-40593-1}}</ref> Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad ''M. cervina'' bola zaradená do ''Pulegium'' a ''Preslia'' a ''M. cunninghamii'' bola umiestnená do ''[[Micromeria]]''.<ref name=TuckNacz07>{{cite book |first1=Arthur O. |last1=Tucker |first2=Robert F. C. |last2=Naczi |year=2007 |chapter=''Mentha'': An Overview of its Classification and Relationships |pages=1–39 |editor1-first=Brian M. |editor1-last=Lawrence |title=Mint: The Genus ''Mentha'' |publisher=CRC Press, Taylor and Francis Group |location=Boca Raton, Florida |isbn=978-0-8493-0779-9}}</ref> V roku 2004 štúdia [[molekulárna fylogenetika|molekulárnej fylogenetiky]] naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté ''M. cervina'' aj ''M. cunninghamii'' [5]. ''M. cunninghamii'' však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10]
 
PresnýDo rozdielrodu medzimäta druhmibolo jezaradených nejasný;viac odhadujeako sa3 000 mien, žeod existuje[[Druh 13(taxonómia)|druhov]] až 24po druhov.<ref[[forma name=Buns04>{{cite(taxonómia)|formy]], journalz |last1=Bunsawatktorých |first1=Jirananväčšina |last2=Elliottsa považuje za synonymá alebo [[Nomen illegitimum|first2=Natalinaneoprávnené Emená]]. [[Taxonómia (biológia)|last3=HertweckTaxonómia]] rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko [[kríženec|first3=Katekríži]] Lalebo ide o pravdepodobne staré krížence. |last4=SprolesSemená |first4=Elizabethkrížencov |last5=Alicespôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť [[Nepohlavné rozmnožovanie|first5=Lawrencevegetatívnym Arozmnožovaním]]. |year=2004Variabilita |title=Phylogeneticsviedla ofk ''Mentha''tomu, (Lamiaceae):čo Evidencebolo fromopísané Chloroplastako DNA„paroxyzmus Sequencesdruhov |journal=Systematica Botanynižších |volume=29taxónov“; |issue=4napríklad |pages=959–964jeden |doi=10taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v Strednej Európe.1600/0363644042450973<ref |jstorname=25064024|s2cid=86816849TuckNacz07/> }}Súčasné zdroje rozoznávajú od 18</ref name=TuckNacz07/> do 24<ref name=POWO_30016176-2>{{cite web |title=''Mentha'' <small>L.</small> |work=Plants of the World Online |publisher=Royal Botanic Gardens, Kew |url=http://www.plantsoftheworldonline.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30016176-2 |accessdateaccess-date=2019-07-15 }}</ref> K [[kríženec|hybridizácii]] dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa [[kríženec|krížencov]] a [[Kultivar|kultivarov]].
 
===Druhy===
▲Rod má [[kozmopolit|subkozmopolitnú]] distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.<ref name=azEncycloPlants>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink1=Christopher Brickell |last2=Zuk |first2=Judith D. |authorlink2=Judith D. Zuk |title=The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1997 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-1943-9 |page=[https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 668] |url=https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 }}</ref>
[[Plants of the World Online]] udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
▲ | priezvisko =
▲ | meno =
▲ | autor =
▲ | odkaz na autora =
| titul = Flóra Slovenska. 5/1
| url = https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/15092-redirection
▲ | vydavateľ = zivenabibdigital.netrjb.csic.es
▲ | dátum vydania = 2015-05-13
▲ | dátum aktualizácie =
▲ | dátum prístupu = 20202021-0304-2712
▲ | miesto =
▲ | jazyk =
}}</ref>):<ref name=POWO_30016176-2/>
 
*''[[Mentha alaica]]'' <small>Boriss.</small>
▲Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za [[Invazívny druh|invazívne]].<ref name=BricCole02>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink=Christopher Brickell |first2=Trevor |last2=Cole |title=The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers |year=2002 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-8993-7 |page=[https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 605] |url=https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 }}</ref>
*[[mäta vodná]] (''Mentha aquatica'') <small>L.</small>
*[[mäta roľná]] (''Mentha arvensis'') <small>L.</small>
*''[[Mentha atrolilacina]]'' <small>[[Barry Conn|B.J.Conn]] & D.J.Duval</small>
*''[[Mentha australis]]'' <small>R.Br.</small>
*''[[Mentha canadensis]]'' <small>L.</small>
*''[[Mentha cervina]]'' <small>L.</small>
*''[[Mentha cunninghamii]]'' <small>(Benth.) Benth.</small>
*''[[Mentha dahurica]]'' <small>Fisch. ex Benth.</small>
*''[[Mentha darvasica]]'' <small>Boriss.</small>
*''[[Mentha diemenica]]'' <small>Spreng.</small>
*''[[Mentha gattefossei]]'' <small>Maire</small>
*''[[Mentha grandiflora]]'' <small>Benth.</small>
*''[[Mentha japonica]]'' <small>(Miq.) Makino</small>
*''[[Mentha laxiflora]]'' <small>Benth.</small>
*[[mäta dlholistá]] (''Mentha longifolia'') <small>(L.) L.</small>
*''[[Mentha micrantha]]'' <small>(Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun</small>
*''[[Mentha pamiroalaica]]'' <small>Boriss.</small>
*''[[Mentha pulegium]]'' <small>L.</small>
*''[[Mentha requienii]]'' <small>Benth.</small>
*''[[Mentha royleana]]'' <small>Wall. ex Benth.</small>
*''[[Mentha satureioides]]'' <small>R.Br.</small>
*[[mäta klasnatá]] (''Mentha spicata'') <small>L.</small>
*[[mäta voňavá]] (''Mentha suaveolens'') <small>Ehrh.</small>
 
=== OpisKrížence ===
[[File:CSA-Chocolate-Mint.jpg|thumb|The ''Mentha'' × ''piperita'' kríženec známy ako „čokoládová mäta“]]
Sú aromatické, takmer výlučne [[Trváca rastlina|trváce]] [[Bylina|byliny]]. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné [[stolon|výbežky]] [8] a vzpriamené, štvorcové [9] rozvetvené [[Stonka|stonky]]. Listy sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu. [6] Kvety sú biele až fialové a produkujú sa v nepravých přeslenoch, ktoré sa nazývajú vertikálne. Koruna je dvojramenná so štyrmi podekválnymi lalokmi, horný lalok je zvyčajne najväčší. Plodom je oriešok, ktorý obsahuje jedno až štyri semená.
Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z [[Plants of the World Online]].<ref name=POWO_30016176-2/> Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).<ref name=TuckNacz07/> Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov.
 
*[[Mentha × carinthiaca|''Mentha'' × ''carinthiaca'']] <small>Host</small> (''M. arvensis'' × ''M. suaveolens'')
*[[mäta dalmátska]] (''Mentha'' × ''dalmatica'') <small>Tausch</small> (''M. arvensis'' × ''M. longifolia'')
*[[mäta krovisková]] (''Mentha'' × ''dumetorum'')] <small>Schult.</small> (''M. aquatica'' × ''M. longifolia'')
*[[Mentha × gayeri|''Mentha'' × ''gayeri'']] <small>Trautm.</small>
*[[mäta jemná]] (''Mentha'' × ''gracilis'') <small>Sole</small> (syn. ''Mentha'' × ''gentilis'' <small>L.</small>; ''M. arvensis'' × ''M. spicata'')
*[[Mentha × kuemmerlei|''Mentha'' × ''kuemmerlei'']] <small>Trautm.</small>
*[[Mentha × locyana|''Mentha'' × ''locyana'']] <small>Borbás</small>
*[[Peppermint|''Mentha'' × ''piperita'']] <small>L.</small> (''M. aquatica'' × ''M. spicata'')
*[[mäta pieporná]] (''Mentha'' × ''pyramidalis'') <small>Ten.</small>
*''Mentha'' × ''rotundifolia'') <small>(L.) Huds.</small> (''M. longifolia'' × ''M. suaveolens'')
*[[Mentha × suavis|''Mentha'' × ''suavis'']] <small>Guss.</small> (syn. ''Mentha'' × ''maximilianea''; ''M. aquatica'' × ''M. suaveolens'')
*[[mäta praslenatá]] (''Mentha'' × ''verticillata'') <small>L.</small> (''M. aquatica'' × ''M. arvensis'')
*[[mäta huňatá]] (''Mentha'' × ''villosa'') <small>Huds.</small> (''M. spicata'' × ''M. suaveolens'', also called ''M. nemorosa'')
*[[Mentha × villosa-nervata|''Mentha'' × ''villosa-nervata'']] <small>Opiz</small> (''M. longifolia'' × ''M. spicata'')
*[[Mentha × wirtgeniana|''Mentha'' × ''wirtgeniana'']] <small>F.W.Schultz</small> (syn. ''Mentha'' × ''smithiana''; ''M. aquatica'' × ''M. arvensis'' × ''M. spicata'')
 
https://www.upjs.sk/public/media/14871/Slovnik-1.doc
https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/16577-redirection
 
<!-- [[Kategória:Hluchavkovité]] -->
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Vegetator/pieskovisko“