Supersymetria: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zmena |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
Doteraz existuje len [[Minimálny supersymetrický štandardný model#Unifikácia kalibračného prepojenia|nepriamy dôkaz]] na existenciu supersymetrie.<ref name="GKane">Gordon Kane, ''The Dawn of Physics Beyond the Standard Model'', [[Scientific American]], June 2003, page 60 and ''The frontiers of physics'', special edition, Vol 15, #3, page 8 "Indirect evidence for supersymmetry comes from the extrapolation of interactions to high energies."</ref> Keďže superpartneri častíc v [[štandardný model|štandardnom modeli]] neboli pozorovaní, supersymetria, ak existuje, musí byť [[porušená supersymetria|porušenou supersymetriou]], čo [[superpartner|superčasticiam]] dovoľuje byť ťažšími než sú korešpondujúce častice v štandardnom modeli.
Ak supersymetria existuje blízko energetickej škály [[TeV]], dovoľuje riešenie [[hierarchický problém|hierarchického problému]] štandardného modelu, t. j. skutočnosti, že hmotnosť [[Higgsov bozón|Higgsovho bozónu]] podlieha kvantovým korekciám, ktoré by ju, zabraňujúc extrémne jemne vyladeným vynulovaniam medzi jednotlivými prispievateľmi, urobili tak veľkou, že by to narušilo vnútornú konzistenciu teórie. V teóriách supersymetrie na druhej strane, sú príspevky ku kvantovým korekciám pochádzajúce zo štandardného modelu častíc prirodzene vynulované príspevkami korešpondujúcich superpartnerov. Ďalšími atraktívnymi vlastnosťami TeV škály supersymetrie je skutočnosť, že umožňuje vysoko-energetickú [[Veľká unifikačná teória|unifikáciu]] [[slabá interakcia hmotných objektov|slabej sily]], [[silná interakcia hmotných objektov|silnej sily]] a [[elektromagnetická interakcia hmotných objektov|elektromagnetizmu]] a skutočnosť, že poskytuje kandidáta na [[tmavá hmota|tmavú hmotu]] a prirodzený mechanizmus na [[porušenie elektroslabej symetrie]].
Ďalšou výhodou supersymetrie je, že supersymetrická [[teória kvantového poľa]] môže byť niekedy v budúcnosti vyriešená. Supersymetria taktiež zapadá do väčšiny verzií teórií strún, hoci môže existovať aj ak je [[teória strún]] nesprávna.
[[Minimálny supersymetrický štandardný model|Štandardný model minimálnej supersymetrie]] je jedným z najlepších
== História ==
Supersymetria dotýkajúca sa [[mezón]]ov a [[baryón]]ov bola po prvýkrát v kontexte hadrónovej fyziky
Začiatkom 70. rokov J. L. Gervais a [[Bunji Sakita]] (v r. 1971), Yu. A. Golfand a E. P. Likhtman (taktiež v r. 1971), D. V. Volkov a V. P. Akulov (v r. 1972), [[Julius Wess]] a [[Bruno Zumino]] (v r. 1974) nezávisle od seba znovuobjavili supersymetriu, radikálne nový typ symetrie časopriestoru a základných polí, ktorý ustanovuje vzťah medzi
Supersymetria najskôr vznikla v októbri [[2009]] v kontexte ranej verzie [[teória strún|teórie strún]] [[Pierre Ramond]]a, [[John Schwarz|Johna Schwarza]] a [[Andre Neveu|Andrea Neveua]], ale matematické štruktúry supersymetrie boli následne aplikované na ostatné oblasti fyziky; najprv Wessom, Zuminom a [[Abdus Salam|Abdusom Salamom]] a ich spolupracovníkmi v oblasti fyziky častíc a neskôr na celý súbor odvetví, od [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] až po [[štatistická mechanika|štatistickú fyziku]]. Zostáva zásadnou časťou pre mnoho navrhnutých teórií vo fyzike.
Prvá realistická supersymetrická verzia
Do roku 2009 neexistuje žiaden nezvratný dôkaz, že supersymetria je symetriou vesmíru. V r. 2010 má [[Veľký hadrónový urýchľovač]] v [[CERN]]e za úlohu vyprodukovať vysokoenergetické kolízie a v blízkej dobe ponúka najlepšie možnosti na objavenie superčastíc.
Riadok 103:
== Supersymetria v kvantovej gravitácii ==
Supersymetria je časťou väčšieho snaženia teoretickej fyziky unifikovať všetko čo poznáme o fyzickom svete do jednej fundamentálnej sústavy fyzikálnych zákonov, známych ako [[
▲do jednej fundamentálnej sústavy fyzikálnych zákonov, známych ako [[Teória všetkého]] (ToE). Značnou časťou tohto väčšieho obrazu je snaha o definovanie teórie [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]], ktorá by zjednotila klasickú teóriu [[všeobecná relativita|všeobecnej relativity]] a [[Štandardný model]], ktorý vysvetľuje ďalšie [[základné interakcie|tri základné sily]] vo fyzike, [[elektromagnetická interakcia hmotných objektov|elektromagnetizmus]], [[silná interakcia hmotných objektov|silnú jadrovú silu]], and [[slabá interakcia hmotných objektov|slabú jadrovú silu]] a poskytuje paletu [[základné častice|základných častíc]], na základe ktorej všetky štyri sily fungujú. Dvomi najaktívnejšími prístupmi pre formovanie teórie kvantovej gravitácie sú [[teória strún]] a [[slučková kvantová gravitácia]] (LQG), hoci teoreticky, supersymetria by mohla byť taktiež súčasťou iných teoretických prístupov.
Pre konzistenciu [[teória strún|teórie strún]] sa zdá byť na istej úrovni supersymetria nevyhnutná (hoci
Řádek 122 ⟶ 121:
== Pozri aj ==
* ''[[Concise Encyclopedia of Supersymmetry]]'' (kniha)
* [[
* [[kvantová grupa]]
* [[
* [[
* [[superskupina]]
<!-- * [[Superspace]] -->
* [[
* [[
== Referencie ==
Řádek 157 ⟶ 156:
* [http://www.cosmosmagazine.com/node/714 "Particle wobble shakes up supersymmetry"], ''Cosmos'' magazine, September 2006
* http://www.youtube.com/watch?v=-cdbnwaW34g&NR=1 "Supersymmetry, Extra Dimensions and the Origin of Mass", prednáška Marjorie Shapiro z Berkeley UCB/LBL, vedúca katedry fyziky, 18. júna 2007 (rešpektujte Google copyright)
* http://www.youtube.com/watch?v=HfDcNzfqb1k&playnext_from=TL&videos=zWOAunaN_Gg, "Supersymmetry and the Search for Dark Matter ", astrofyzik z Fermilabu Dr. Dan Hooper vysvetľuje, ako sú časticové akcelerátory používané na objavovanie tmavej hmoty.
== Zdroj ==
|