Davidov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
Pamiatky
Riadok 4:
| Iné názvy =
| Obrázok = Village_Davidov.jpg
| Popis obrázku = Pohľad na obec DavidovObec zo SlánskychSlanských vrchov
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 36:
'''Davidov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Vranov nad Topľou|Vranov nad Topľou]].
 
== Polohopis ==
Davidov je obec, ktorá leží na severozápade [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom [[Olšava (prítok Tople)|Olšava]]. Západnú časť chotára tvoria strmé zalesnené východné svahy Slanských vrchov, východná časť je odlesnená. Nadmorská výška je 197 m.
 
== Historické názvyNázov ==
=== Vývin názvu obce ===
Obec vystupovala pod rôznymi názvami: Dauihaza, Dauidwagasa, Dewith, Dawidow, Dávidowce a Davidov.
 
Řádek 45 ⟶ 47:
Tento maďarský názov jednoznačne svedčí, že dedinu založili usadlíci so šoltýsom Dávidom podľa [[zákupné právo|zákupného práva]].
 
== Vlastníci obceDejiny ==
=== Vlastníci obce ===
Kráľ [[Krᾎigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] listinou zo dňa [[29. mája]] [[1410]] potvrdil vlastníctvo Ladislava Rozgoniho, ktorý od roku [[1327]] viedol spor o majetok v Davidove s Nekcheyovcami. Z obsahu mandátu výplýva, že obec existovala už pred rokom 1327. Na žiadosť Ladislava kráľ potvrdil vlastníctvo, t. j. panstvo Čičva ako aj donačnú listinu kráľa Štefana. Za preukázané verné služby svojim panovníkom – kráľovi [[Ľudovít Veľký|Ľudovítovi]], kráľovnej [[Alžbeta Kotromanićová|Alžbete]] a kráľovnej [[Mária z Anjou|Márii]] – kráľ Žigmund daroval šľachticom Rozgoniovcom 52 obcí aj s príslušenstvom v [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej stolici]], medzi nimi aj polovicu Davidova.
 
==== SoóšovciŠóšovci ====
SoóšovciŠóšovci používali prídomok „Sóvári“ a mali tu majetky už v roku [[1438]]. Sóvári SoóšovciŠóšovci pravdepodobne mali spoločného predka s Čapiovcami zo Sečovskej Polianky, boli potomkami slávneho Šimona Mic-bána. Neskôr sa dostali do nemilosti svojich panovníkov a ich majetky boli pridelené rodinám CzudarCudar a Rozgoni. V súpise patrila obec pod vranovské panstvo, ako majiteľ bol uvedený podžupan Šarišskej stolice Štefan SoóšŠóš. V súpise šľachticov bol medzi vlastníkov zaevidovaný Imrich a Pavol SoóšŠóš.
 
==== Tárczayovci ====
Bol to pradávny rod v [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župe]], jeho zakladateľom bol Comes Rudiger. Rudigerova manželka bola dvornou dámou kráľovnej Gertrúdy a jej brat Adolf bol spišským prepoštom. Pred rokom [[1490]] sa ako jeden z majiteľov Davidova spomínal hlavný župan [[Zemplín]]skej stolice [[Ján Tárczay]]. V roku [[1505]] získal od kráľa Matiáša [[gróf]]sky titul, kedy bol veliteľom jeho hradu v [[Bruck]]u.
 
==== Čireovci ====
V roku [[1493]] boli spolu s Tarczayovcami aj Kapiovci a Čireovci [[zemepán]]mi obce. O rode Čireovcov len toľko, že bol to starý rod, ktorého mužská vetva vymrela Barnabášom. Jeho dcéra Alžbeta sa vydala za Ákoša Čapiho. Za zakladateľa rodu bol považovaný Cyril, ktorý používal prídomok „Álmosdi“. Pri vpáde [[Tatár]]ov sa zničila donačná listina o ich majetku. Vlastníctvo pre Cyrila potvrdil kráľ Štefan V. novou donačnou listinou. Čireovci pochádzali z rodu Marout.
 
==== Almášiovci ====
Davidov patril v roku [[1715]] pod panstvo [[Szerencs]]. Jedna štvrtina panstva patrila Juliane Rákócziovej, sestre Františka II. Rákociho. Neskôr vlastníctvo prešlo na plukovníka Tomáša Sirmaia, ktorý dal celý majetok previesť na rodinu Almášiovú, ktorá získala aj obec Davidov. Grófsky titul pre rod získal Ignác Almáši od panovníčky Márie Terézie. V roku [[1760]]-[[1772]] mal okrem iných vlastníkov tu majetky Michal Almáši, ktorý bol veľkým mecenášom katolíckej církvi. Známy bol aj tým, že založil dom útulku pre chudobných.
 
==== Pintérovci ====
Zemplínsky rod, ktorý do šľachtického stavu povýšil kráľ Ferdinand III. V súpise zemplínskych šľachticov sa ako majiteľ Davidova spomínal Anton a Martin Pintér. Martin Pintér bol hlavným notárom Zemplínskej stolice. Jeho dcéra Anna sa vydala za Antona Sirmaia, ktorý bol kráľovským radcom, známym historikom a spisovateľom.
 
==== Hadik-BarkóczyovciBarkóciovci ====
V roku [[1890]] boli vlastníkmi obce Hadik-Barkóczyovci. Títo dali zmapovať svoj majetok. V roku 1863 sa v obci spomína dvojkolesový mlyn. V staršej literatúre sa uvádza jednokolesový mlyn. V inventárnom súpise Barkóczyovcov sa v Davidove uvádza krčma a drevená hájovňa, ktorá pozostávala z dvoch izieb, kuchyne a komory. Mala 6 okien a 4 dvere. Barkóczyovci boli vášnivými poľovníkmi a usporiadavali veľkolepé poľovačky na jelene a vodné vtáctvo.
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová [[moderna|modernistocká]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1921]]. Stojí na mieste staršej stavby z roku [[1780]], ktorej časť muriva mohla byť inkorporovaná do hmoty súčasného chrámu. Výrazne upravované bolo priečelie chrámu po druhej svetovej vojne. V interiéri sa nachádza [[železobetón]]ový kazetový strop a baldachýnový [[oltár]] z roku 1921.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Davidov - Chrám Nanebovstúpenia Pána
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/brezina-chram-sv-petra-a-pavla
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> [[Ikonostas]] je moderný doplnok. Fasády chrámu sú členené atypickými oknami ukončenýmmi motívom trojlístka so šambránou. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
 
== Referencie ==
Řádek 70 ⟶ 88:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.davidov.sk OficiálneOficiálna stránkystránka obce]
* [http://www.davidovskakreu.tk Netradičná prezentácia mladých obyvateľov obce v zemplínskom nárečí]
 
== Zdroje ==
{{spsh}}
 
 
{{Slovenský výhonok}}
 
{{Obce okresu Vranov nad Topľou}}