Generácia Alfa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Demografia: globálne trendy: rozšírenie a úprava podľa enwiki
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 13:
V roku 2015 sa na celom svete každý týždeň narodilo asi dva a pol milióna ľudí; Očakáva sa, že generácia Alpha dosiahne do roku 2025 dve miliardy.<ref name=":1">{{Cite news|last=Williams|first=Alex|url=https://www.nytimes.com/2015/09/19/fashion/meet-alpha-the-next-next-generation.html|title=Meet Alpha: The Next 'Next Generation'|date=September 19, 2015|work=The New York Times|access-date=September 7, 2019|department=Fashion}}</ref> OSN odhaduje, že počet ľudí v populácii dosiahol v roku 2020 asi 7,8 miliárd. Pre porovnanie v roku 1950 žilo na svete 2,5 miliardy obyvateľov. Zhruba tri štvrtiny všetkých ľudí prebývalo v roku 2020 v Afrike a Ázii.<ref name=":19">{{Cite news|url=https://www.euronews.com/2019/06/18/watch-changes-in-eu-populations-over-the-past-70-years|title=Fertility rate drop will see EU population shrink 13% by year 2100; active graphic|last=Barry|first=Sinead|date=June 19, 2019|work=Euronews|access-date=January 20, 2020|department=World}}</ref> V skutočnosti väčšina rastu ľudskej populácie pochádza z týchto dvoch kontinentov. Národy na európskom a na americkom kontinente majú tendenciu mať príliš málo potomstva na to, aby pokryli svoju reprodukčnú schopnosť.<ref name=":23">{{Cite news|url=https://www.straitstimes.com/world/europe/developing-nations-rising-birth-rates-fuel-global-baby-boom|title=Developing nations' rising birth rates fuel global baby boom|last=AFP|date=November 10, 2018|work=The Straits Times|access-date=February 2, 2020}}</ref>
 
Rok 2018 bol prvým rokom, kedy počet ľudí nad 65 rokov (705 miliónov) prevýšil počet ľudí vo veku od nula do štyroch rokov (680 miliónov). Inými slovami, išlo o prvý rok, v ktorom bolo viac starých rodičov ako vnúčat. Ak budú súčasné trendy pokračovať, pomer týchto dvoch vekových skupín v roku 2050 na vrchole a tieto vekové skupiny budú v približne rovnakom počte.<ref name=":15">{{Cite news|url=https://www.bbc.com/worklife/article/20190405-why-the-world-now-has-more-grandparents-than-grandchildren|title=Why the world now has more grandparents than grandchildren|last=Duarte|first=Fernando|date=April 8, 2018|work=BBC News|access-date=January 1, 2020|department=Generation Project}}</ref> Miera plodnosti na celom svete klesá vďaka zvyšovaniu životnej úrovne, lepšiemu prístupu k antikoncepcii a zlepšeným vzdelávacím a ekonomickým príležitostiam. Asi polovica všetkých krajín mala v prvých päť rokovrokoch po roku 2010 v skutočnosti sub-substitučnú plodnosť. Globálna priemerná miera plodnosti v roku 1950 bola 4,7, no v roku 2017 klesla na 2,4. Tento priemer však maskuje obrovské rozdiely medzi krajinami. Niger má najvyššiu mieru plodnosti na svete na 7,1, zatiaľ čo Cyprus má jednu z najnižších na 1,1. Všeobecne platí, že rozvinutejšie krajiny, vrátane väčšiny Európy, USA, Južnej Kórey a Austrálie, majú tendenciu mať nižšiu mieru plodnosti.<ref name=":16" /> Ľudia z týchto oblastí majú tendenciu mať menej detí, ktoré začínajú plodiť v neskoršom veku.<ref name=":15" /> Prieskumy uskutočnené v rozvinutých ekonomikách ale naznačujú, že očakávanie žien na veľkosť ich rodín je skôr vyššie ako ich v konečnom dôsledku dosiahnutá plodnosť. Prispievajúcimi faktormi sú stagnujúce mzdy a narúšanie programov sociálnej starostlivosti. Niektoré krajiny, napríklad Švédsko a Singapur, vyskúšali rôzne stimuly, ktorých cieľom bolo zvýšenie miery plodnosti, no tieto politiky neboli výnimočne úspešné. Miera pôrodnosti po globálnej pandémii [[COVID-19]] môže navyše v dôsledku hospodárskej recesie výrazne poklesnúť.<ref>{{Cite news|last=Safi|first=Michael|date=July 25, 2020|title=All the people: what happens if humanity's ranks start to shrink?|work=The Guardian|department=World|url=https://www.theguardian.com/world/2020/jul/25/all-the-people-what-happens-if-humanitys-ranks-start-to-shrink|access-date=August 19, 2020}}</ref>
 
Vzdelanie je v skutočnosti jedným z najdôležitejších determinantov plodnosti. Čím je žena vzdelanejšia, tým je u nej vyššia tendencia mať neskôr a menej detí.<ref name=":23" /> Pritom medzi rokmi 1960 až 2017 sa globálny priemerný vek zvýšil z 52 na 72 rokov.<ref name=":15" /> Vyšší záujem o vzdelávanie prináša prostredie, v ktorom klesá úmrtnosť, čím sa následne zvyšuje hustota obyvateľstva. Všetky tieto faktory znižujú plodnosť, ako aj kultúrny prepojenia.<ref name=":332">{{Cite journal|last=Wodarz|first=Dominik|last2=Stipp|first2=Shaun|last3=Hirshleifer|first3=David|last4=Komarova|first4=Natalia L.|date=April 15, 2020|title=Evolutionary dynamics of culturally transmitted, fertility-reducing traits|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/full/10.1098/rspb.2019.2468#d8755903e1|journal=Proceedings of the Royal Society B|volume=287}}</ref> Zvyšovanie imigrácie je problematické, zatiaľ čo politické zásahy ktoré majú povzbudiť ľudí, aby mali viacej detí, uspejú len zriedka. Prisťahovalectvo navyše nie je globálnym riešením.<ref name=":16">{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/health-46118103|title='Remarkable' decline in fertility rates|last=Gallagher|first=James|date=November 9, 2018|work=BBC News|access-date=January 1, 2020|department=Health}}</ref>
Riadok 33:
V roku 2009 demograf [[Phillip Longman]] predpovedal pokles miery plodnosti v rozvinutých a dokonca aj v niektorých rozvojových. Týmto poklesom zapríčinené výsledné demografické zmeny budú hrať podstatnú úlohu aj v nadväzujúcom kultúrnom vývoji. Vlády nie sú a nebudú schopné mieru plodnosti dramaticky navyšovať. Darí sa im len skôr pomáhať ľuďom mať deti. V mnohých súčasných krajinách od plodenia detí odrádzajú rôzne kultúrne a ekonomické skutočnosti. Longman poznamenal, že aj v histórii boli prípady, keď jurisdikcie zistili príliš nízku mieru plodnosti, avšak ľudstvo zjavne nevyhynulo. Kráľovstvá, staroveké ríše a národy, ktoré ich tvorili, už neexistujú, no ich územia zostávajú naďalej osídlené. Žijú tam potomkovia iných národov. Ak určité skupiny ľudí nebudú mať deti alebo ich bude príliš málo, postupne ich nahradia tí, ktorí majú viac detí. Ľudia, ktorí žijú v rýchlo sa rozvíjajúcich a kozmopolitných spoločnostiach, zvyčajne strácajú väzby na svojich predkov. Je preto menej pravdepodobné, že budú mať deti, zatiaľ čo tí, ktorí ich nakoniec prevážia, majú sklon k náboženstvu, k tradičným názorom a k silnej identifikácii s vlastnou komunitou. Longman tvrdil, že už na začiatku roku 2000 bolo zrejmé, že kultúra USA sa postupne odkláňa od sekulárneho individualizmu k náboženskému fundamentalizmu, zatiaľ čo sa [[Európania]] pomaly dištancujú od [[Európska únia|Európskej únie]] a stávajú sa „svetovými občanmi“.<ref name=":2">{{Cite web|url=https://foreignpolicy.com/2009/10/20/the-return-of-patriarchy/|title=The Return of Patriarchy|last=Longman|first=Phillip|author-link=Phillip Longman|date=October 20, 2009|website=Foreign Policy|access-date=February 22, 2020}}</ref>
 
Longman tvrdí, že ďalším dôsledkom nízkej plodnosti je rastúca náročnosť financovania programov sociálnej starostlivosti, ako sú dôchodkové systémy a opatera starších ľudí. Boli to pôvodne bežné rodinné funkcie, ktoré si postupne štát privlastnil. Je to tak preto, lebo zatiaľ čo priemerná dĺžka života v posledných desaťročiach rástla len mierne, plodnosť dramaticky klesala. Znamená to, že zvyšujúci sa pomer závislosti je do veľkej miery spôsobený skutočnosťou, že sa mnoho daňových poplatníkov potrebných na financovanie týchto programov nestihlo nikdy narodiť. Zvyšovanie daní by mieru pôrodnosti ešte viac znižovalo. V konečnom dôsledku budú musieť byť znižované, alebo dokonca zrušené a rodinné jednotky, ktoré sú menej závislé od vlády, budú čoraz bežnejšie, pretože budú mať evolučnú výhodu. Longman tiež predpovedá, že percentuálne sa v populácii počet domácností s jedným dieťaťom zníži. Je to logicky preto, lebo jedno dieťa môže nahradiť iba jedného z rodičov, nie oboch, preto sa potomkovia viacdetných rodín pomaly stanú väčšinou a odovzdajú nasledujúcim generáciám hodnoty, ktoré poznali zo svojich rodín. Dejiny samozrejme obsahujú prípady veľkých revolt mládeže, nedávnym príkladom sú 60. roky. Ale ešte v povojnovej ére bolo normou, že sa ľudia ženili a mali veľa detí, s veľmi malými rozdielmi v sociálnych, politických alebo náboženských názoroch. Na začiatku dvadsiateho prvého storočia sa rodiny, ktoré majú len jedno alebo žiadne deti, znovu stávajú oveľa bežnejšími. Môže to znamenať, že budúci zástanci [[Kontrakultúra|kontrakultúry]] pravdepodobne zistia, že sú spolu s ich so svojimi názorovými spojencami v menšine.<ref name=":2" />
[[Súbor:Yawning Infant, August 2018.jpg|thumb|Zívajúce [[dieťa]] (2018)|alt=|260x260px]]
Vo svojej knihe z roku 2010, ''Shall the Religious Inherit the Earth? Demography and Politics in the Twenty-First Century'', politický a náboženský demograf [[Eric Kaufmann]] tvrdí, že odpoveď na otázku nastolenú v nadpise je kladná, pretože demografická realita predstavuje skutočné výzvy v súvislosti s predpokladom nevyhnutnosti [[Sekularizmus|sekulárneho]] a [[Liberalizmus|liberálneho]] pokroku. Poznamenal, že ortodoxné náboženské frakcie majú v porovnaní so svojimi umiernenejšími krídlami a ateistami významnú výhodu v plodnosti. Napríklad belošské katolíčky vo Francúzsku majú v priemere o pol dieťaťa viac ako ich belošské svetské náprotivky, zatiaľ čo Amiši v USA majú v priemere tri až štyrikrát viac detí ako ich spolukresťania. Vysoko náboženské skupiny majú tendenciu izolovať sa od sekularizačných účinkov modernej väčšinovej západnej spoločnosti, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že si deti zachovajú vieru svojich rodičov. Sekulárni ľudia majú v súčasnom porovnaní pomerne nízku mieru plodnosti. Je to z rôznych dôvodov: [[materializmus]], [[Individualizmus (etika)|individualizmus]], preferencia existencie v dnešku, [[Feminizmus (hnutie)|feminizmus]], [[environmentalizmus]] alebo všeobecný [[pesimizmus]]. Kaufmann predpokladá, že [[sekularizmus]] bude v Európe prijímaný rozporuplne. Zostane silný vo väčšine katolíckych krajín, najmä v [[Írsko|Írsku]] a Španielsku, ale v podstate sa zastaví v [[Protestantizmus|protestantskej]] Európe a vo Francúzsku a do polovice storočia upadne v [[Severozápadná Európa|severozápadnej Európe]]. Pre [[Mercator Net]] povedal, že jediný spôsob, ako tento trend zvrátiť, je „vyznanie, ktoré sa dotýka emocionálnych registrov a môže odlákať deti od [[Fundamentalizmus|fundamentalistov]]“ a „odmietnutie [[Multikulturalizmus|multikulturalizmu]]“. Naznačil, že jeho súčasťou môže byť „sekulárny nacionalizmus“ a umiernené náboženstvo spojené s národným štátom, tieto tradície však v značnej miere strácajú podporu.<ref>{{Cite web|url=https://www.mercatornet.com/articles/view/shall_the_religious_inherit_the_earth/|title=Shall the religious inherit the earth?|date=April 6, 2010|website=Mercator Net|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20190623040350/https://www.mercatornet.com/articles/view/shall_the_religious_inherit_the_earth/|archive-date=June 23, 2019|access-date=February 27, 2020}}</ref>