Verzia z 19:34, 13. máj 2021 upraviť 185.213.144.181 (diskusia) →‎Osídľovanie Apeninského polostrova (4000 pred Kr. – približne 753 pred Kr.) Značky: vrátené odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 03:10, 14. máj 2021 upraviť vrátiť ScholastikosSVK (diskusia \| príspevky) S právom rollback 8 655 editací d Verzia používateľa 185.213.144.181 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback Ďalšia úprava →
Riadok 87: }}</ref> Oblasť bola krajinou menších osád, mestský charakter života a mestá ako také sa tu objavili neskôr ako v ostatných oblastiach [[Stredomorie (Stredozemné more)\|Stredomoria]]. O prvých skutočných mestách sa dá hovoriť až v siedmom storočí pred Kr. Tento vývoj bol do značnej miery podmienený geologickým charakterom a podnebím Apeninského polostrova. Ten je na severe oddelený od vnútrozemskej Európy pohorím [[Alpy\|Álp]]. Južne od Álp sa nachádza úrodná [[Pádska nížina]], ktorou preteká rieka [[Pád (rieka)\|Pád]]. Pádska nížina je od polostrova oddelená dlhým horským pásmom [[Apeniny\|Apenín]]. Samotný polostrov je dlhý viac ako {{km\|1000\|m}}, ale široký len {{km\|200\|m}}; Apeniny sa spočiatku tiahnu východno-západným smerom, oddeľujú Pádsku nížinu a pred Jadranským morom sa stáčajú lukovito na juh. Severne sú bližšie [[Jadranské more\|Jadranskému]], južne sa naopak stáčajú k [[Tyrrhénske more\|Tyrrhénskemu moru]]. Táto morfológia podmienila i vznik jednotlivých centier osídlenia. Navyše je Apeninský polostrov spolu so Sicíliou významnou strategickou oblasťou: rozdeľuje Stredomorie na západnú a východnú časť a zároveň je neúplným "mostom" medzi Európou a Severnou Afrikou.<ref name="Boat14">{{harvbz\|Boatwright\|2004\|Pr=''Itálie a středomořský svět''\|St=14 – 18}}</ref> O}</ref> Nástup poľnohospodárstva v tejto oblasti sa odhaduje okolo roku 4000 pred Kr. V úrodných oblastiach boli roztrúsené malé osady obvykle s menej ako 100 obyvateľmi a rovnostárskym postavením. Pestovali pšenicu a jačmeň, chovali ovce, dobytok, kozy a ošípané. Remeslá boli rozvinuté málo, aj keramika sa významnejšie rozvinula až v období nástupu miest. Oblasť tiež nebola bez kontaktov s okolím. [[Mykénska kultúra\|Mykénska keramika]] sa objavila v oblasti [[Sardínia\|Sardínie]], pravdepodobne výmenou za medenú rudu, ktorá sa tu ťažila už v 14. storočí pred Kr.; ďalej v južnom Taliansku a Sicílii. V tejto oblasti sa objavili obce, ktoré čiastočne napodobovali mykénske spoločenské usporiadanie. V strednej časti polostrova sa jednotlivé osady mierne zväčšovali a objavovali sa odvtedy ojedinelé obranné stavby ako priekopy či zátarasy.<ref name="Boat20">{{harvbz\|Boatwright\|2004\|Pr=''Předměstská Itálie''\|St=20 – 22}}</ref>▼ <br>Jadranské pobrežie bolo s výnimkou [[Apúlia\|Apúlie]] úzke a nevhodné pre rozsiahle osady či prístavy; navyše Apúlia má polosuché podnebie a úrodných údolí je tam málo. Podobne na tom bolo i južné pobrežie polostrova. Oveľa vhodnejšie k väčšiemu osídleniu bolo západné pobrežie, kde sa nachádzali úrodné roviny a väčšie rieky umožňujúce prístup k moru i do vnútrozemia ([[Arno (rieka)\|Arno]], [[Tiber]], [[Liri]], [[Volturno]]). Tu vznikli tri najvýznamnejšie oblasti antického osídlenia: ''[[Etrúria]]'' (oblasť, kde žili starí Etruskovia), ''[[Latium]]'' (oblasť, kde vznikol a leží Rím) a ''[[Kampánia]]'' (okolie [[Neapolský záliv\|Neapolského zálivu]]).<ref name="Boat14"/> ▲OInformácie o predmestskom období existujú iba z vykopávok, písomníctvo sa rozvinulo až v období mestských štátov.<ref>{{harvbz\|Boatwright\|2004\|Pr=''Prameny''\|St=18}}</ref> Nástup poľnohospodárstva v tejto oblasti sa odhaduje okolo roku 4000 pred Kr. V úrodných oblastiach boli roztrúsené malé osady obvykle s menej ako 100 obyvateľmi a rovnostárskym postavením. Pestovali pšenicu a jačmeň, chovali ovce, dobytok, kozy a ošípané. Remeslá boli rozvinuté málo, aj keramika sa významnejšie rozvinula až v období nástupu miest. Oblasť tiež nebola bez kontaktov s okolím. [[Mykénska kultúra\|Mykénska keramika]] sa objavila v oblasti [[Sardínia\|Sardínie]], pravdepodobne výmenou za medenú rudu, ktorá sa tu ťažila už v 14. storočí pred Kr.; ďalej v južnom Taliansku a Sicílii. V tejto oblasti sa objavili obce, ktoré čiastočne napodobovali mykénske spoločenské usporiadanie. V strednej časti polostrova sa jednotlivé osady mierne zväčšovali a objavovali sa odvtedy ojedinelé obranné stavby ako priekopy či zátarasy.<ref name="Boat20">{{harvbz\|Boatwright\|2004\|Pr=''Předměstská Itálie''\|St=20 – 22}}</ref> [[Indoeurópania\|Indoeurópske]] kmene [[Italikovia\|Italikov]], pôvodne pastierov a roľníkov, ktoré už okolo 2000 pred Kr. prišli do [[Pádska nížina\|Pádskej nížiny]], pokračovali na juh a osídlili oblasť [[Latium\|Latia]]. <!-- Okolo roku 1200 pred Kr. prišli tiež [[Venéti]] a ostatní [[Ilýri]]. (Odkiaľ a kam? Zdroj?) --> Okolo roku 1000 pred Kr. neznámo odkiaľ prišli (možno z [[Anatólia\|Anatólie]]) [[Etruskovia]] (neindoeurópania), ktorí pokojne nahradili [[villanovská kultúra\|villanovskú kultúru]] a usadili sa v oblasti [[Etrúria\|Etrúrie]].

Staroveký Rím: Rozdiel medzi revíziami