Francesco di Giorgio, antropomorfné plán kostola (1470)
V tretej knihe svojej De architectura (Desať kníh o architektúre) Vitruvius diskutoval o symetrii a proporciách vo vzťahu k budovaniu chrámov. Architekt bol presvedčený, že proporcie a miery ľudského tela, ktoré stvoril Boh, sú dokonalé a správne. Preto navrhol, že správne postavený chrám by mal odrážať pomery ľudského tela. Podotkol, že ľudské telo môže byť symetrické, vpísané do kruhu aj štvorca. Táto myšlienka ovplyvnila jeho praxi architekta.
Leonardova ilustrácie Vitruvia je perokresba tuší. Obsahuje postavu muža, ktorého natiahnuté končatiny sa dotýkajú obvodu kruhu a okraje štvorca. Jeho pupok sa nachádza presne v strede kruhu. Z kresby možno ľahko odvodiť tzv. Zlatý rez, teda pomer, ktorý Leonardo veľa využíval vo svojom diele a býval považovaný za ideál. Približne mu zodpovedá napríklad pomer vzdialenosti temena hlavy a pupka ku vzdialenosti od pupka k základni. Niektorí tvrdia, že sa Leonardo kresbou vyjadroval aj k matematicko-geometrickému problému kvadratúry kruhu. [2] Leonardo bol však maliar a presné čísla ho príliš nezaujímala.
Kresba mala rôzne predchodcu, Leonarda zrejme inšpiroval jeho priateľ a znalec Vitruvia, architekt Giacomo Andrea z Ferrary a možno aj rukopisné "Pojednanie o občianskej i vojenskej architektúre" Sienského architekta Francesco di Giorgio z roku 1470. Da Vinciho verzia sa líši od predchádzajúcich prác v tom , že postava muža je v dvoch rôznych polohách v rámci toho istého obrazu. Je súčasne v kruhu i štvorci, pohyb a živosť zosobňujú aktívnej ruky a nohy, ako keby boli v pohybe. Da Vinci tiež korigoval Vitruviov muž predstavy, pokiaľ nezodpovedali jeho skúsenosti. Tak "štvorec" má väčšiu výšku ako šírku a jeho stred nezodpovedá pupka. [Zdroj?]
