Alexander Trizuljak: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnené so zdrojmi
Riadok 39:
 
== Životopis, dielo ==
Trizuljak sa narodil vo Varíne. Jeho otec bol roľník a aj keď v rodine bolo deväť detí, otec si dal veľmi záležať na kvalitnom vzdelaní svojich troch synov. Boli prví z dediny, ktorí išli študovať na stredné školy a neskôr získali i vysokoškolské vzdelanie.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Trizuljaková|meno=Pavla Lazárková|autor=|odkaz na autora=|titul=Fenomén Trizuljak|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/9768/fenomen-trizuljak/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2011-09-25|dátum prístupu=2019-12-09}}</ref> TrizuljakV rokoch 1943 – 44 študoval na výtvarnom oddelení [[Slovenská vysoká škola technická|Slovenskej vysokej škole technickej]] v Bratislave (u M. Schurmanna a J. Kostku) a v rokoch 1945 – 49 sochárstvo na [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémii výtvarných umení]] v Prahe (1949u K. Pokorného).<ref name="KN"/><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trizuljak, Alexander|url=https://beliana.sav.sk/heslo/trizuljak-alexander|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref>
V rokoch 1949-1972 pôsobil ako pedagóg na [[Vysoká škola výtvarných umení|VŠVU]] v Bratislave (najprv ako asistent [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]]<ref name=":0" />),. odV roku 19721964 akozískal slobodnýtitul umelecdocent. VPočas normalizácie bol odsunutý z verejného života, vo svojej tvorbe pokračoval v ústraní od roku 19641972 získalako titulslobodný docentumelec.<ref name=":1" />

Po začiatočných žánrových prácach s ľudským, civilným námetom lásky, materstva, šťastia a utrpenia vytvoril v 50. rokoch niekoľko rozmerných plastík (napr. Detvan, 1957), v ktorých si overil cit pre monumentálny rozvrh plastickej hmoty, čo potom uplatnil pri koncipovaní jeho najznámejšej sochy. VíťaznéhoSedem metrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku na pylóne[[Obelisk|obelisku]] bratislavského [[Slavín (Bratislava)|Slavína]], ktorý je centrálnou časťou 39,5 metrov vysokého pamätníka, ktorý vytvoril v rokoch (1957-60). Pamätník Víťazstva nad fašizmom slávnostne odhalili na jar roku 1960. Svojím významom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou v histórii slovenského sochárstva nemal a dodnes nemá konkurenciu.<!-- píše jeho dcéra Pavla --><ref name=":0" />
 
Začiatkom 60. rokov sa v jeho tvorbe ustaľuje ďalšia vývinová etapa, ktorej výraz je podmienený využívaním nových materiálov - kovov. Po kompozíciách tvarovo redukovaných, ale s dynamickou vnútornou osnovou (Kone, Milenci, Myšlienka, okolo 1960; Slncový kôň, 1963-65) vyústil Trizuljakov záujem o výtvarné využitie kovových technických prvkov do polôh dekoratívno-konštruktivistických s výraznou priestorovo-znakovou symbolikou (Raketostroj, po 1963; Kvet, hliník, 1966).
Řádek 78 ⟶ 80:
Súbor:Piestany Dotyk.JPG|''Milenci'', Piešťany (1967)
Súbor:Trencin areal Dukly volejbalista.jpg|''Brankár'', Trenčín
</gallery>V roku 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na STU odhalili pamätník J. Murgašovi|url=https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/na-stu-odhalili-pamatnik-j.-murgasovi.html?page_id=8815|vydavateľ=www.stuba.sk|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava}}</ref>a 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po polstoročí znovu osadia v Piešťanoch sochu Alexandra Trizuljaka|url=https://www.teraz.sk/regiony/po-polstoroci-znovu-osadia-sochu-alexa/547779-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> boli odhalené jeho sochy, ktoré boli stiahnuté z verejných priestranstiev.
</gallery>
 
== Rodina ==