Albert Speer: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnene so zdrojmi Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor |
||
Riadok 17:
== Tvorba ==
Prvá významná zákazka Alberta Speera, ako člena strany, prišla ešte v tom istom roku na odporúčanie [[Karl Hanke|Karla Hankeho]] (Albert Speer predtým pracoval na jeho vile), keď pracoval na obnove krajského úradu v Berlíne pre [[Joseph Goebbels|Goebbelsa]]. Neskôr prišla ponuka zrenovovať Goebbelsovo ministerstvo propagandy. Goebbels bol nadchnutý jeho prácou a odporučil ho Hitlerovi. Speer sa tak postupne prepracoval medzi prominentov strany. Ako 28 ročný sa s Hitlerom osobne zoznámil a
== Technokrat ==
Albert Speer bol zástancom technokratskej filozofie, podľa ktorej je za určitých okolností možné politiku prehliadať a to, aký bude ďalší vývoj civilizácie, závisí iba od technológií, ktoré má daná civilizácia k dispozícii.
Na Speerovo naliehanie boli väzni z [[Koncentračný tábor Auschwitz|koncentračného tábora Auschwitz]] nútení aj v poslednom období vojny vykonávať nútené práce v Nemecku pre jeho zbrojný priemysle. Pracovali v Dachau a podzemných jaskyniach / tuneloch Dora-Mittelbau v pohorí Harz, kde ich zamestnávala [[Organisation Todt]] za vyčerpávajúcich pracovných podmienok napríklad pri výrobe rakiet [[V2 (raketa)|V-2]].
Keď bolo jasné, že [[Wehrmacht]] bude musieť opustiť pozície a ustupovať, mal za úlohu dôkladne zničiť priemysel a infraštruktúru. Zvyčajne však nebolo dosť času na túto tzv. politiku ''spálenej zeme.'' Nemci na ňu mali niekedy príliš málo vojakov alebo miestne jednotky nevykonávali tieto drakonické rozkazy dôsledne (napríklad „Trümmerfeldbefehl“ Paríž 1944). Keď sa na jeseň 1944 fronty priblížili k ríšskym hraniciam, Speer oslovil Hitlera, že priemyselné závody by sa nemali ničiť, ale iba dočasne „paralyzovať“ z dôvodu, že by ich bolo pravdepodobne možné znovu získať. Výzbroj by sa potom mohla vyrábať až do konca vojny. 19. marca 1945, keď americké jednotky už prekročili [[Rýn]] a [[Červená armáda]] prekročila [[Odra|Odru]], Hitler zrušil nariadenia o paralýze a nariadil úplné zničenie priemyslu, infraštruktúry a majetku: takzvaný "Nerov rozkaz" (Nero-Befehl). O jedenásť dní neskôr bol aj pod vplyvom Speera čiastočne zmenené Hitlerov názor: priemysel mal byť opäť len paralyzovaný, mosty mali byť zničené, iba ak to bolo z vojenského hľadiska nevyhnutné. Je ťažké posúdiť Speerov podiel na nezničení nemeckého priemyslu.<ref name=":0">Karl-Günter Zelle: ''Hitlers zweifelnde Elite. Goebbels – Göring – Himmler – Speer.''Ferdinand Schöningh, Paderborn 2010, S. 339–342. (nemecky)</ref>
Speer bol podozrievaný, že bol súčasťou [[Stauffenbergov pokus o prevrat|Stauffenbergovho pokusu o prevrat]], ktorého cieľom bola likvidácia [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] ([[20. júl|20. júla]] [[1944]]). Aktéri sprisahania plánovali, prevzatie moci a začiatok rokovaní o mieri so západnými [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]]. Speer bol na zozname sprisahancov uvedený ako možný minister v novej ale s otáznikom.
Ešte v priebehu roku 1944 bol Speer nahradený v hláseniach Hitlerovi svojim zástupcom [[Karl Saur|Karlom Saurom]]. Práve jeho Hitler označil za Speerovho nástupcu vo funkcii ministra vo svojom [[Politický závet Adolfa Hitlera|Politickom závete]] z 29. apríla 1945. Hitler predpokladal správne: v posthitlerovskom Nemecku očakával Speer pre seba významnú funkciu pri rekonštrukcii Nemecka. V tom čase ho ani nenapadlo, že by sa mal cítiť zodpovedný a že bude potrestaný.<ref name=":0" />
Koncom vojny bol Speer v Hamburgu ale 23. apríla (po slave Hitlerových narodenín) odletel do Berlína, aby sa rozlúčil s Hitlerom a [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. 24. apríla sa poslednýkrát stretol s Himmlerom, ktorý Hitlera zradil a snažil sa stať sa sprostredkovateľom rokovaní so Západom. Speer zostal s [[Karl Dönitz|Karlom Dönitzom]] v Šlezvicku-Holštajnsku a po Hitlerovej samovražde bol súčasťou Dönitzovmu kabinetu, ktorého funkciu poveril Hitler v testamente. V máji 1945 bol Spojencami zatknutý (spolu s [[Karl Dönitz|Dönitzom]], [[Alfred Jodl|Alfredom Jodlom]] a ďalšími) a postavený pred [[norimberský tribunál]], ktorým bol odsúdený na dvadsať rokov väzenia. Ako jediný s najvyššieho vedenia sa tak vyhol trestu smrti alebo doživotiu. (Na trest smrti bolo odsúdených 12 ľudí, na doživotie traja, medzi ktorými bol aj [[Walther Funk]], ktorý bol Speerov podriadený.) Speer pred tribunálom ľutoval svoje činy a tvrdil, že o rozsahu [[Holokaust|holokaustu]], o nacistických zverstvách a otrockom zneužívaní väzňov nevedel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslední tajemství Třetí říše (4/6) v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/posledni-tajemstvi-treti-rise-4-6/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-05-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>
== Po vojne ==
Po prepustení z väzenia
Speer sa tajne stretával s priateľkou, ktorá žila v Londýne. Stal sa váženou mediálnou hviezdou nielen v Nemecku. Hovoril plynulo aj po anglicky, čo napríklad využil v troch rozhovoroch pre BBC. Zomrel v roku [[1981]] vo veku 76 rokov, po televíznom rozhovore pre BBC v hotelovej izbe v Londýne za prítomnosti tejto nemecko-anglickej priateľky na následky mozgovej príhody.<ref name=":1" />
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
| |||