Mesiac: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 84.245.89.12 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton Značka: rollback |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 56:
Zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme v určitých medziach, čo má za následok stabilné striedanie ročných období z dlhodobého časového hľadiska. Mesiac sa podstatne podieľa na [[príliv]]e a odlive na Zemi.
Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou je {{km|384403|m|w}}. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov. V roku [[1969]] pristáli [[Neil Armstrong]] a [[Buzz Aldrin]] ako prví ľudia na Mesiaci.
== Názov ==
V [[Astronómia|astronómii]] sa toto teleso označuje ako '''Mesiac''' (s veľkým m), inak aj ako '''mesiac''' (s malým m); napríklad je "let na Mesiac", ale "spln mesiaca" alebo "spln Mesiaca".<ref>mesiac. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>mesiac. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref>mesiac. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>mesiac. In:[[Synonymický slovník slovenčiny]]</ref>
Iný, zriedkavejší názov je '''Luna''' (v astronómii)<ref>Mesiac. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> či '''luna''' (najmä poeticky)<ref>luna. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref>; toto slovo pochádza z [[Latinčina|latinčiny]], kde luna znamená Mesiac, mesačnú noc a (s veľkým L) bohyňu Mesiaca.<ref>lūna. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Špaňár
| meno = Július
Riadok 82:
Prídavné mená k vyššie uvedeným slovám sú mesačný a lunárny.
V cudzích slovách, ktorých prvá časť znamená Mesiac či mesačný, sa spravidla používa výraz '''''selen''(''o'')-''', napr. [[selenológia]], selenocentrický, Seleniti<ref>ŠALING et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000. S. 1093</ref>. Toto ''selen''(''o'')- pochádza z [[Grécky jazyk|gréckeho]] σελήνη
| priezvisko = Prach
| meno = Václav
Riadok 137:
Prílivová vlna je synchronizovaná s obehom Mesiaca okolo Zeme. Synchrónnosť rotácie je presná iba v priemere, pretože mesačná orbita má istú [[výstrednosť]]. Keď je Mesiac v [[perigeum|perigeu]], jeho rotácia je pomalšia ako pohyb po obežnej dráhe, čo nám umožňuje vidieť asi osem stupňov dĺžky z jeho východnej (pravej) strany navyše. Na druhej strane, keď sa Mesiac dostane do [[apogeum|apogea]], jeho rotácia je rýchlejšia ako pohyb po obežnej dráhe, čo odkrýva ďalších osem stupňov dĺžky z jeho západnej (ľavej) strany. To sa nazýva ''optická [[librácia]] v dĺžke''. Slapové vzdutie Zeme spôsobené mesačnou [[gravitácia|gravitáciou]] sa oneskoruje za príslušnou polohou Mesiaca z dôvodu odporu oceánskeho systému – najmä kvôli [[zotrvačnosť|zotrvačnosti]] vody a [[trenie|treniu]], ako sa prelieva cez oceánske dno, preniká do [[záliv]]ov a [[ústie rieky|ústí riek]] a zase sa z nich vracia. Následkom toho je časť zemského rotačného momentu pomaly premieňaná do obehového momentu Mesiaca, takže sa Mesiac pomaly vzďaľuje od Zeme rýchlosťou asi {{mm|38|m|w}} za rok a súčasne sa tak spomaľuje rotačná doba Zeme okolo svojej osi (v geologickej minulosti trval rok aj viac ako 400 dní – dni boli kratšie).
Pretože je mesačná orbita naklonená k zemskému rovníku, zdá sa, že Mesiac osciluje hore a dole (podobne ako ľudská hlava, keď kýva na súhlas) pri svojom pohybe v ekliptikálnej šírke (deklinácia). Tento jav sa nazýva ''optická librácia v šírke'' a odkrýva pozorovateľovi z polárnych oblastí Mesiaca asi sedem stupňov šírky.
Řádek 212 ⟶ 213:
Medzi dvoma novmi uplynie takmer 29,5 dňa, hovoríme tomu '''lunácia'''.
[[Mnemotechnická pomôcka]] pre fázy Mesiaca
*Mesiac '''d'''orastá
*Mesiac '''c'''úva
== Pôvod ==
Řádek 248 ⟶ 249:
== Fyzikálne charakteristiky ==
=== Zloženie ===
Pred viac ako 4,5 [[miliarda]]mi rokov pokrýval povrch Mesiaca tekutý oceán [[magma|magmy]]. Vedci sa domnievajú, že jeden typ lunárnych kameňov, [[KREEP]] (K – [[draslík]], REE – ''rare earth elements'' – kovy vzácnych zemín, P – [[fosfor]]) predstavuje po chemickej stránke zvyšok tohto magmatického oceánu. KREEP je vlastne zmes toho, čo vedci nazývajú „nekompatibilné prvky“: tie, ktoré sa nemohli zapojiť do [[kryštál|kryštalickej]] štruktúry, zostali mimo nej a vyplávali na povrch magmy. Pre výskumníkov je KREEP vhodným svedkom schopným podať správu o vulkanickej histórii mesačnej kôry a zaznamenať frekvenciu dopadov [[kométa|komét]] a iných nebeských telies.
Mesačná kôra je zložená z množstva rôznych prvkov, vrátane [[Urán (chemický prvok)|uránu]], [[tórium|tória]],
Kompletné globálne zmapovanie Mesiaca podľa miery výskytu týchto prvkov sa dosiaľ neuskutočnilo. Niektoré kozmické lode ho však uskutočnili na časti Mesiaca; [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] sa touto činnosťou zaoberala počas svojho preletu okolo Mesiaca v roku [[1992]].[http://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA00131] Predpokladá sa, že celkové zloženie Mesiaca je podobné ako zemské až na nedostatok prchavých prvkov a železa.
Řádek 368 ⟶ 369:
Kamene z mesačného rovníka zozbierané astronautmi z Apolla neobsahovali žiadne známky vody. Sonda [[Lunar Prospector]] ani skoršie mapovanie Mesiaca, organizované napríklad [[Smithsonov ústav|Smithsonovým ústavom]], nepriniesli žiadny priamy dôkaz mesačnej vody, ľadu alebo vodných pár. Pozorovania sondy Lunar Prospector však napriek tomu naznačujú prítomnosť vodíka v oblastiach večného tieňa, ktorý by sa mohol nachádzať vo forme vodného ľadu. -->
=== Magnetické pole ===
Oproti Zemi má Mesiac veľmi slabé [[magnetické pole]]. Zatiaľ čo časť mesačného magnetizmu je považovaná za jeho vlastný (ako pásmo mesačnej kôry nazývané [[Rimae Sirsalis]]), je možné, že zrážka s inými nebeskými telesami jeho magnetické vlastnosti posilnila. To, či teleso slnečnej sústavy bez atmosféry ako Mesiac môže získať magnetizmus vďaka dopadom komét a asteroidov, je dlhotrvajúcou vedeckou otázkou. Magnetické merania môžu poskytnúť tiež informácie o veľkosti a elektrickej vodivosti mesačného jadra – tieto výsledky by vedcom pomohli lepšie porozumieť pôvodu Mesiaca. Napríklad, pokiaľ by sa ukázalo, že jadro obsahuje viac magnetických prvkov (ako je železo) ako Zem, ubralo by to teórii veľkého impaktu na vierohodnosti (aj keď sú tu alternatívne vysvetlenia, podľa ktorých by mesačná kôra mala tiež obsahovať menej železa).
Riadok 520:
Na Mesiac bol dopravený tiež [[Lunochod]], pohyblivý, na diaľku zo Zeme riadený prieskumný prostriedok (osemkolesový), dopravený na Mesiac sovietskou kozmickou sondou [[Luna 17]] (pristál v Mori dažďov v roku [[1970]]). Získal snímky povrchu, skúmal chemické zloženie a mechanické vlastnosti povrchu Mesiaca.
Po poslednej sovietskej sonde [[Luna 24]] z roku [[1976]] bol prieskum Mesiaca na dlhšiu dobu obmedzený. Opätovne boli k Mesiacu nové sondy vyslané až v 90. rokoch: išlo o prvé japonské mesačné sondy [[Hiten]] a [[Hagoromo]] a o americkú sondu [[Clementine (sonda)|Clementine]]. Postupne sa záujem o kozmický prieskum Mesiaca obnovuje. Vo februári [[2004]] sa americký [[prezident]] [[George W. Bush]] prihlásil k plánu na obnovenie letov k Mesiacu s posádkou do roku 2020 (hoci neskôr bol tento plán zrušený).
[[ESA|Európska vesmírna agentúra]] rovnako ako [[Čínska ľudová republika]] majú tiež plán na skoré vypustenie sond na prieskum Mesiaca. Európska kozmická sonda [[SMART 1]] odštartovala [[27. septembra]] [[2003]] a na mesačnú orbitu vstúpila [[15. novembra]] [[2004]]. Bude sledovať mesačný povrch a vytvárať jeho [[röntgen]]ovú mapu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Amos
Řádek 547 ⟶ 548:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Čína deklarovala [[Program Čchang-e|ambiciózne plány]] na výskum Mesiaca a skúmanie vhodných nálezísk pre ťažbu na Mesiaci, hľadá najmä [[izotop]] [[hélium 3]] využiteľný ako energetický zdroj na Zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = David
Řádek 561 ⟶ 563:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
[[Japonsko]] a [[India]] sa tiež chystajú na Mesiac. Japonci už načrtli plány svojich nadchádzajúcich misií k nášmu susedovi: [[Lunar-A]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| |||