Podkarpatská Rus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 77:
Od roku [[1490]] bolo Uhorsko súčasťou [[Krajiny českej koruny|česko]]-uhorskej personálnej únie, ktorú vytvoril [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]]. Avšak po smrti [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] ([[1526]]) nastal zápas o vládu nad Uhorskom medzi [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom I. Habsburským]] a [[Ján I. (Uhorsko)|Jánom Zápoľským]], ktorý vo februári [[1528]] uzavrel vazalský vzťah so sultánom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref>{{Harvbz|Kopčan|1987|St=23}}</ref> Boje sa skončili uzavretím [[Veľkovaradínsky mier|mieru vo Veľkom Varadíne]] (dnes mesto [[Oradea]] na severozápade Rumunska) [[24. február]]a [[1538]], podľa ktorého sa navzájom uznali za legálnych vládcov a rozdelili si krajinu. Územie Podkarpatskej Rusi spolu s ďalšími územiami na severovýchode Uhorska a [[Sedmohradsko]]m pripadli do doživotnej Zápoľského doživotnej držby. Podľa mierovej zmluvy malo po jeho smrti toto územie pripadnúť Ferdinandovi, ktorý bol viazaný odškodnením Zápoľského dedičov majetkami v iných častiach ríše.
S tým avšak nesúhlasila skupina sedmohradských šľachticov, prívržencov vdovy [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]] a jej syna [[Ján II. Žigmund Zápoľský|
Neskôr pripadlo celé územie Podkarpatskej Rusi Sedmohradsku do roku [[1648]]. V rokoch [[1682]]{{--}}[[1685]] patrila severozápadná časť kniežaťu [[Imrich Tököli|Imrichom Tökölimu]], vodcovi [[Protihabsburské stavovské povstania#Tököliho povstanie (1678 – 1686)|piateho protihabsburského stavovského povstania]], zatiaľ čo juhovýchodná časť bola stále súčasťou Sedmohradska. Až v roku [[1699]] sa stalo celé územie súčasťou [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]].
| |||