Plavecký hrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 78:
Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Vďaka dohľadu na [[Branč (hrad)|hrad Branč]] a na hrady [[Ostrý Kameň]] a [[Korlátka]], ktorý umožňovala predsunutá hláska, si s nimi mohol Plavecký hrad vymieňať signály v prípade ohrozenia. Hrad taktiež chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla na úbočí hradného kopca. Postupne sa z neho stalo hospodárske a správne centrum
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi [[1256]] až [[1273]]. Od roku [[1398]] bol majetkom [[Stibor zo Stiboríc|Stibora zo Stiboríc]]. Do [[16. storočie|16. storočia]] ho vlastnili grófi zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]], potom Serédyovci, [[1553]]{{--}}[[1575]] Fuggerovci, po nich [[Balašovci]]. V čase, keď patril hrad Štefanovi Balašovi, v rokoch 1579 až 1584
Od [[1641]] nepretržite až do [[20. storočie|20. storočia]] boli jeho vlastníkmi [[Pálfiovci]]. V druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] hrad prestavali na [[renesancia|renesančnú]] pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu [[17. storočie|17. storočia]], keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku [[1706]] ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do [[Malacky|Malaciek]].
| |||