Verzia z 08:59, 13. apríl 2020 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 855 editací d +ďalšia literatúra ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:51, 8. jún 2021 upraviť vrátiť Philip Bagi (diskusia \| príspevky) 2 editace Doplnil som pár viet z kroniky. A doplnil sofisti 21.stor krátkym objasnením ích momentalného pôsobenia. Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Sofisti''' (z [[grécke jazyky\|gr.]] ''sofistés'' znalec, učiteľ múdrosti; príslušné učenie sa nazýva '''sofistika''') boli predstavitelia myšlienkového prúdu v [[Grécka filozofia\|gréckej filozofii]], ktorý sa orientoval prevažne na skúmanie spoločenských problémov. Ich význam spočíva v tom, že ako prví v dejinách filozofie postavili človeka v plnom rozsahu do stredu pozornosti filozofického skúmania. Táto zmena tématiky filozofického uvažovania sa označuje ako antropologický obrat v dejinách antickej filozofie. ''Sofistés'' znamenalo pôvodne mudrc, učenec, majster. Sofistami sa nazývali ľudia, ktorí sa učenosťou a múdrosťou zaoberali pre zárobok a nie pre lásku k učenosti ako filozofi. Asi v polovici 5. storočia pred Kr. bol sofista učiteľ múdrosti a vedomostí potrebných pre praktický život. Pestovaním múdrosti sa sofisti priraďovali k filozofom, jej vyučovaním pre praktické potreby k [[rétorika (rečnícke umenie)\|rétorom]]. K obidvom pritom len sčasti: od filozofov sa odlišovali spravidla väčším záujmom o verejné veci, od rétorov menším dôrazom na prípravu pre politický život. Koncom 5. storočia pred Kr. sa titul sofista stal pohanou, ktorá postihovala všetkých jeho nositeľov, pričom mnohých neprávom. Stalo sa tak preto, lebo sofisti učili hájenie vlastných názorov a vyvracanie argumentov, čo vyústilo k obhajovaniu a vyvracaniu akýchkoľvek názorov, a to i rečníckymi úskokmi a logickými klamstvami, pričom to mnohí prehnali a stali sa „učiteľmi podvodu“. V hľbke histórie je zrejme, že sa zaoberali príliž zložitými úvahami, myšlienkami, problémami a z nadobudnutými vedomosťami či predstavami daných úvah, myšlienok, špecifických problémov, ktoré nevedeli obsiahnúť prisluhújúcej slovnej zásobe, významov slov v danej dobe, aby ich mohli adekvátne vysvetliť a obhájiť. Sofisti sa zaoberali „všetkými vedami a umeniami“. Učili svojich žiakov všeobecnému vzdelaniu a pôsobili najmä v demokratických štátoch. Školy síce zakladali, ale školu v jednotnom myšlienkovom zmysle nevytvorili. Svetonázorom i učením sa od seba značne odlišovali a boli si najmä konkurentmi. O ich názoroch a dielach sa dozvedáme veľa od [[Platón]]a, aj keď tento zdroj nie je veľmi spoľahlivý, lebo Platón nebol voči svojim ideovým odporcom nijako ohľaduplný. Riadok 9: Je pochopiteľné, že sofisti budili v okolí pohoršenie. Ľudia im vyčítali, že spochybňovaním morálnych hodnôt narušujú obyčaje predkov a že vyučovaním klamania a podvádzania kazia mládež. Mnohým sofistom sa dala oprávnene vyčítať neúcta k bohom a bezbožnosť. Sofisti v prvej generácii zohrali významnú úlohu. Ovplyvnili teoretické myslenie filozofov i politickú prax štátnikov, obrátili pozornosť na dovtedy nepovšimnuté otázky štátu a práva a zaslúžili sa o obnovu prírodovedného bádania. Je zaujímavé že sofisti sa zaslúžili o obnovu prírodovedného bádania keď východiskom svojích úvah nebola príroda či bytie. Sofisti 21. stor. sa zaoberajú množstvom úvah. Preberajú každú myšlienku spojenú s udržateľnosťou planéty pre organický život. Sofistikovane udržujú a ukazujú nový dôležitý spôsob myslenia a uvažovania človeka vo svete. == Predstavitelia sofistov ==

Sofisti (filozofia): Rozdiel medzi revíziami