Rita Levi-Montalcini: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pridané wikilinky + typo 2x
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d kat.
Riadok 10:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Rita Leviová-Montalciniová''' (* [[22. apríl]] [[1909]], [[Turín]], [[Taliansko]] - † [[30. december]] [[2012]], [[Rím]]<ref>[http://www.zeit.de/news/2012-12/30/italien-medizin-nobelpreistraegerin-levi-montalcini-gestorben-30194205 Medizin-Nobelpreisträgerin Levi-Montalcini gestorben] zeit.de</ref>) bola talianska [[Neurológia|neurologička]], objaviteľka nervového rastového faktoru.<br/>
Je považovaná za jednu z najvýznamnejších neurologičiek [[20. storočie|20. storočia]], dostala najprestížnejšie ocenenia vo svojom odbore, vrátane [[Albert Lasker Award for Basic Medical Research]] a [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (obe v roku [[1986]] spolu so [[Stanley Cohen]]om za objavenie rastového faktoru).
 
Bola členkou [[Pápežská akadémia vied|Pápežskej akadémie vied]] (od roku [[1974]]) ako prvá žena<ref>''[http://de.radiovaticana.va/articolo.asp?c=651886 Vatikan würdigt Rita Levi-Montalcini]'', Radio Vatikan, 31. december 2012</ref> a [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (od [[1968]]), rytierka Veľkokríža Rádu zásluh o Taliansku republiku (1987) a doživotná senátorka Talianska (od [[2001]]).<ref>{{citácia elektronického dokumentu
Riadok 32:
 
== Výskum ==
Počas štúdia na Turínskej univerzite (University of Turin Medical School) si histológ Giuseppe Levi všimol záujem šikovnej študentky o vývoj nervovej sústavy a po jej promócii v roku 1936 ju zamestnal ako svoju asistentku. Sľubnú kariéru prerušili tvrdé protižidovské zákony, ktoré v roku 1938 zaviedol [[Benito Mussolini]]. Keď Ritu vyhodili z univerzity, zariadila si laboratórium v spálni. Počas vojny skúmala rast nervových vláken v kuracích embryách, čo vytvorilo základ pre jej ďalší výskum. Po vstupe nemeckej armády do Talianska v septembri 1943 rodina ušla do Florencie. Holokaust prežili pod falošnými identitami a vďaka pomoci priateľov.
 
Po skončení vojny sa rodina vrátila do Turína a rok nato dostala Rita grant na jeden semester výskumu u embryológa Viktora Hamburgera na univerzite v St. Louis. Amerického profesora nemeckého pôvodu zaujali jej dva články, ktoré vyšli vo vedeckých časopisoch. Keď mu ukázala výsledky svojich domácich pokusov, ponúkol jej pozíciu výskumníčky, na ktorej zostala nasledujúcich 30 rokov. Práve tam v roku 1952 urobila svoj najväčší objav - pri skúmaní rakovinových tkanív, ktoré vyvolávali extrémny rast nervových buniek, izolovala nervový rastový faktor. Táto bielkovina je nesmierne dôležitá pre rast a zachovanie nervov aj pre prevenciu a liečbu neurologických ochorení. V roku 1958 Ritu vymenovali za profesorku a o štyri roky neskôr založila druhé výskumné laboratórium v Ríme, aby mohla striedavo pracovať v USA a v rodnom Taliansku.
Riadok 79:
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Rita Leviová-Montalciniová|11294273}} Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rita Levi-Montalcini na anglickej Wikipédii.
 
 
 
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu 1976 – 2000}}
 
 
{{DEFAULTSORT:Levi-Montalciniová, Rita}}
Řádek 93 ⟶ 90:
[[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]]
[[Kategória:Členovia Pápežskej akadémie vied]]
[[Kategória:Storoční ľudia]]
[[Kategória:Osobnosti z Turína]]