Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uhoľným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ”Pokolenie v útoku” ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy “Niet prístavov,” “Polohlasom”, “Toto pokolenie”, “S nami a proti nám”, v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní “Noc v mojom meste”. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek “Humoresky a iné kratochvíle”,( I, II), Posledné humoresky a iné kratochvíle v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] “V úvozovkách”, čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou “Hanibal pred bránami”, pokračoval so “Spolok piatich”, “Meteor”, obidve 1945, “Hra o básnikovi”, 1946, “Bašta”, 1948 a najznámejšia dráma [[Polnočná omša]] [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela “Kapitoly o rozhlase”, “K základným otázkam súčasného divadla”, Úvod do základných problémov našej drámy”, všetko v 1984, v [[1956]] publikoval “K niektorým otázkam našej drámy”. Vydali mu reportáže z ciest po ZSSR a NDR. Význam jeho tvorby spočíva vo vymanení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu.

 

 

[[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]])<ref>http://www.neporadza.sk/?page_id=55</ref>prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román “Sklený vrch”,[[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy”<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/kompl</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov.