Verzia z 09:42, 15. jún 2021 upraviť Nelliette (diskusia \| príspevky) S právom rollback 27 666 editací →‎Básnici: citácie el.dok. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:13, 15. jún 2021 upraviť vrátiť Nelliette (diskusia \| príspevky) S právom rollback 27 666 editací →‎Prozaici: citácia el.dok. Ďalšia úprava →
Riadok 123: Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel\|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie\|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal\|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg\|náhľad\|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)\|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius,<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=385. výročie: Osobnosti historickej Trnavskej univerzity známe mimo hraníc Uhorska\|url=https://www.truni.sk/news/385-vyrocie-osobnosti-historickej-trnavskej-univerzity-zname-mimo-hranic-uhorska" \|dátum prístupu=2021-06-15\|priezvisko=Žažová,PhD., PhDr.\|meno=Henrieta\|vydavateľ=Trnavská univerzita:\|odkaz ~~Martin~~na ~~Sentiváni]~~autora=Henrieta Žažová}}></ref> bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia\|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I. – III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom knítlačiane, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava\|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)\|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy\|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoár]]e v slovakizovanej [[Bibličtina\|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae) ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie\|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja\|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník\|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko\|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)\|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus\|katechizmu]] (slovakizovaná biličtina) a [[Denník (literatúra)\|denník]]. [[Daniel Krman\|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>[https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html Omšenie.sk-Daniel Krman ml.]</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. Rudimenta grammaticae Slavicae) ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici\|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia\|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708 — 1709)\|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1\|dátum ~~zlatyfond~~prístupu=2021-06-15\|priezvisko=Krman ml.~~sme~~\|meno=Daniel\|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME\|odkaz na autora=Daniel Krman ml.~~sk]~~}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava\|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.\|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave\|bitky pri Poltave]]. [[Súbor:Móric-Benovský.jpg\|náhľad\|Móric Beňovský]]

Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami