Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie.sk -Daniel Krmanonline ml.]stránka}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. Rudimenta grammaticae Slavicae) ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708 — 1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].

Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>[https://www.martinus.sk/authors/moric-august-benovsky Pamäti a cesty I. a II.]</ref>

[[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>[https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk]</ref> v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava]|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref>

[[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] „Polyfémus“, preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''), rozprava“. Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://www.krupina.sk/historicke-osobnosti/AX_PRINT krupina.sk - Hruškovic]|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč, PhDr.|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref>

[[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]]),<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver]|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč, PhDr.|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> žiak [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]] tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. Eleazar constans), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní.

[[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma „Themistokles“ v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://esspozlatyfond.sme.sk/vyznamneautor/204/Jan-osobnosti.htmlRezik|dátum esspo.skprístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik]}}</ref>

[[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni]]|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky.

Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]].<ref>[https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvc/caban_i.html Filit]</ref> Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk]</ref>|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}} ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''.