Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Prozaici: citácia el.dok. |
→Prozaici: citácie el.dok. |
||
Riadok 127:
[[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoár]]e v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae) ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná biličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]].
[[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>
[[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]]
Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>
[[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>[https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk]</ref> v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>
[[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] „Polyfémus“, preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''), rozprava“. Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>
[[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]]),<ref>
[[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma „Themistokles“ v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>
[[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>
Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]].
[[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>
|