Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov: Rozdiel medzi revíziami

| district = [[Okres Bratislava I (okres)|Bratislava I]]

| free1 = [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]]

| statistics = [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie Slovenského národného povstania]] 8{{ --}} 11

'''Kostol Navštívenia Panny Márie''', ľudovo '''Kostol Milosrdných bratov''', je [[barok]]ová sakrálna stavba v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]] situovaná na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí Slovenského národného povstania]]. Kostol je súčasťou architektonického komplexu nemocnice a kláštora hospitálskej rehole [[Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha|Milosrdných bratov]].

V druhej polovici [[17. storočie|17. storočia]] sa na terajšom území Slovenska usadili príslušníci rehole Milosrdných bratov. Do Bratislavy prišli v roku [[1672]] na pozvanie vtedajšieho [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] [[Juraj SelepčéniPohronec-Slepčiansky|Juraja Selepčéniho]]. Mimo mestských hradieb, neďaleko [[Laurinská brána|Laurinskej brány]] si na darovaných pozemkoch postavili kostol s kláštorom a nemocnicu určenú pre pomoc nemajetným obyvateľom mesta (v súlade s poslaním rehole).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Notitiæ historiæ ecclesiasticæ | odkaz na periodikum = | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | issn = | vydavateľ = Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku | miesto = Ružomberok | dátum = | rok = 2016 | mesiac = | deň = | ročník = 5 | typ ročníka = roč. | číslo = 1 | typ čísla = č. | strany = | dátum prístupu = 2021-06-15}}</ref>

Zásluhou viacerých dobrodincov bolo možné začať so stavbou nového kostola a kláštora. Významnú pomoc poskytol barón Ján Maholányi, ktorý z vlastných prostriedkov dal pre potreby rehole postaviť nový kostol. Základný kameň bol posvätený [[2. júl]]ajúla [[1690]] a stavba bola ukončená [[13. máj]]amája [[1692]]. Po ukončení výstavby kostola kúpil kardinál [[Leopold Kolonič]] južne stojaci palác s cieľom výstavby nového kláštora. Vzhľadom na nepriaznivé okolnosti (kardinál Kolonič medzitým zomrel a v krajine vypuklo [[Povstanie Františka II. Rákociho|Rákociho povstanie]]) musela byť výstavba kláštora odložená. K jej realizácii prišlo až v rokoch [[1723]]{{--}}[[ – 1728]]. Celý komplex, v podobe akú poznáme dnes, tak dostavali po takmer štyridsiatich rokoch. Predlohou komplexu sa stala stavba materského kláštora milosrdných bratov vo [[Viedeň|Viedni]]. Bratislavský staviteľ však architektúru stavby prispôsobil miestnym danostiam a vytvoril pôsobivé architektonické dielo mimoriadne esteticky dotvárajúce tunajšie prostredie.

[[Obrázok:Kostol Navštívenia Panny Márie 06.jpg|right|thumb|V južnom krídle komplexu sa nachádza nemocnica]]Rozľahlý komplex je po celej šírke obrátený smerom do námestia. Dominantným prvkom je stavba kostola, ktorá vyniká medzi postrannými krídlami kláštora  –  jednoposchodovou stavbou s krížovou chodbou okolo uzavretého nádvoria. V južnej časti komplexu sa nachádza nemocnica. Za kláštorom sa rozprestierala zeleninová záhrada, ovocný sad a park.

Zariadeniu interiéru kostola dominuje hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]]. Ide o stĺpovú architektúru so štítovým nadstavcom z rokov [[1735]]{{--}}[[ – 1737]]. Oltárny obraz ''Navštívenie Panny Márie'' je dielom nemeckého neskorobarokového maliara [[Martin Speer|Martina Speera]] (je takisto autorom oltárnych obrazov na bočných oltároch). Po stranách oltára sú plastiky štyroch svätcov  –  [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]], [[Svätý Zachariáš (otec Jána Krstiteľa)|svätého Zachariáša]], [[Svätý Joachim|svätého Joachima]] a [[Ján z Boha|svätého Jána z Boha]], zakladateľa rehole. V nadstavci oltára sú plastiky anjelov a sochy Boha Otca i Ducha Svätého v podobe holubice.

[[Obrázok:Ba-church of the friars of mercy.jpg|left|thumb|Interiér kostola]]Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov: oltár[[Svätá Barbora|svätej Barbory]] s plastikami [[ĽudmilaSvätá (svätica)Ludmila|svätej Ľudmily]] a [[Svätá Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], oltár svätého Jána z Boha so sochami [[Konštantín Filozof|svätého Cyrila]] a [[MetodSvätý (svätec)Metod|svätého Metoda]], oltár [[Svätý Jozef|svätého Jozefa]] a oltár [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]]. Autorom oltárnych skulptúr je bratislavský sochár [[Alojz Rigele]].

Z polovice [[18. storočie|18. storočia]] pochádzajú oltáre Božského Srdca (pôvodne sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného) a Panny Márie; obraz Panny Márie je v rokokovom ráme.

V prvej polovici 18. storočia vznikla baroková [[kazateľnica]] s reliéfmi svätcov. Zaujímavým interiérovým doplnkom je mramorový náhrobok grófa O´Neila z roku [[1745]] od viedenského sochára [[Balthasar Ferdinand Moll|Balthasara Ferdinanda Molla]].

{{referencieReferencie}}

* I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave'', Albert Marenčin –- Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3

* I. Kušniráková, ''Bratislavský konvent milosrdných bratov v 17.{{- -}} 18. storočí'' (str. 83{{ --}} 9, článok v Zborníku Mestského múzea v Bratislave XV., Bratislava, 2003, ISBN 80-969006-4-1)