Dolomit (hornina): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
opr. |
d preklep, wikilinka |
||
Riadok 12:
'''Dolomit''' je [[hornina]] [[Usadená hornina|sedimentárneho]] pôvodu, zložená v prevažnej miere z [[minerál]]u [[Dolomit (minerál)|rovnakého mena]]. Vzniká buď usadzovaním CaMg(CO<sub>3</sub>)<sub>2</sub> v hypersalinnom vodnom prostredí, alebo častejšie [[Dolomitizácia|dolomitizáciou]] usadených [[Vápenec|vápencov]].
Prechod medzi dolomitom a vápencom nie je ostrý, vzniká tzv. dolomitický vápenec – hornina zložená z dolomitu a prevládajúceho vápenca. Dolomit preto často obsahuje
== Vlastnosti ==
Riadok 21:
Dolomity môžu vznikať buď primárne, teda [[Vylučovacia reakcia|vyzrážaním]] z nasýtených soľných [[roztok]]ov, alebo sekundárne premenou najmä [[vápenec|vápencov]] - tzv. [[dolomitizácia|dolomitizáciou]]. Čo je proces, vyznačujúci sa obohacovaním [[sediment]]u o dolomit. Vápencové horniny sú postupne premenené na dolomitický vápenec, vápnitý dolomit až nakoniec rovnorodú horninu dolomit. Primárne dolomity, ktoré vznikli vyzrážaním z roztokov sú výrazne jemnozrnné v porovnaní so sekundárnym dolomitom, ktorý vznikol diagenetickou dolomitizáciou<ref name="Petránek, J.">Petránek, J., 1963. Usazené horniny. Nakladatelství Československé akademie vĕd, Praha, 687 s.</ref>.
Na vysvetlenie dolomitizácie nepanuje medzi odborníkmi jednotný názor. Všeobecne však možno povedať, že ho podporuje vysoká salinita prostredia, vyššie (zásadité, vyššie než 8,3<ref name="Petránek, J."/>) [[Kyslosť|pH]] a teplota prostredia. Proces rovnako podporuje aj prítomnosť organických zvyškov s vyšším obsahom horčíka.
Najčastejšie preto k takýmto procesom dochádza v [[sedimentačný bazén|plytkých panvách]], kde asociujú s ložiskami [[evaporit]]ov. K dolomitizácii dochádza v príbrežnej oblasti ovplyvnenej prílivom, tu je vsakovaná alebo prílivom prinášaná voda obohacovaná o ióny horčíka a pri spätnom presakovaní a prúdení tak obohacuje už existujúce sedimenty v tzv. infiltračno-refluxnom systéme<ref name="Vozárová, A.">Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.</ref>.
| |||