Milan Lasica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix. |
aktualizácia, rozšírenie, zdroje |
||
Riadok 7:
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[3. február]] [[1940]]
| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|
| Dátum úmrtia = {{duv|2021|7|18|1940|2|3}}
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
Riadok 20:
| Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]]
| Profesia =
| Manželka = [[Zora Kolínska]] <small>(1962{{--}}1970)</small> <br> [[Magda Vášáryová]] <small>(1980{{--}}2021)</small>
| Deti = Hana, Žofia
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
Řádek 29 ⟶ 31:
}}
== Životopis ==
=== Mladosť a štúdium ===
Milan Lasica sa narodil 3. februára [[1940]] vo [[Zvolene]], odkiaľ pochádzala jeho matka. Pred jeho narodením rodičia žili v [[Košice|Košiciach]], no po roku [[1938]], keď Košice pripadli [[Maďarsko|Maďarsku]], sa rodina presťahovala do Zvolena. Otec bol bankovým úradníkom a keďže niekoľko mesiacov po Milanovom narodení dostal lepšie pracovné miesto v [[Tatra banka|Tatra banke]], presťahovali sa do [[Bratislava|Bratislavy]]. Tu Milan Lasica prežil väčšinu svojho života.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé|url=https://domov.sme.sk/c/20520268/milan-lasica-dobre-sa-na-tom-smeje-ale-zit-v-tom-nebolo-vesele.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-04-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref>
[[Februárový prevrat|Komunistický prevrat vo februári 1948]] podľa Lasicu zasiahol aj jeho rodičov: „Môj otec prišiel o zamestnanie, pretože Tatra banku zrušili.“ „Bol nútený odísť do výroby, vraj aby získal nejaké skúsenosti ako robotnícka trieda.“ <ref name=":0" /> Tieto udalosti ovplyvnili aj osobný život manželov Lasicových, ktorí sa rozviedli. Milana poslali do [[Pliešovce|Pliešoviec]] neďaleko Zvolena, kde žil so svojou starou mamou a otcovou sestrou Jolankou, ktorá nemala deti. Jeden rok tam aj chodil do školy. Druhého manžela (Mateja Weselého) si Lasicova mama zobrala ešte v ten istý rok, ako sa rozviedla. Keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva s Milanovou nevlastnou sestrou Veronikou, syna si vzala opäť k sebe do Bratislavy. Napriek všetkému
Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na [[VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]].
Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na [[VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Už počas štúdia začal vystupovať v [[Tatra revue|Tatre Revue]], kde spolu s [[Július Satinský|Júliusom Satinským]] predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch [[1964]]{{--}}[[1967|67]] pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch [[1967]]{{--}}[[1970|70]] bol členom Divadla na korze v [[Bratislava|Bratislave]] (ktoré bolo zatvorené a Lasica a Satinský dostali zákaz umeleckej činnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Lasica (* 1940 )|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/lasica-milan-20150720-0|vydavateľ=pametnaroda.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-03|miesto=|jazyk=}}</ref>), Lasica a Satinský – spolu v dobrom i zlom ▼
=== Kariéra ===
Od roku 1959, ešte počas štúdia, začal Milan Lasica vystupovať s Júliusom Satinským v autorských divadelných predstaveniach, v ktorých svojským humorom s prvkami irónie reagovali na súčasné spoločenské dianie a na život ako taký. Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet. „Mojou celoživotnou ambíciou bolo stáť na javisku a povedať niečo, aby sa ľudia smiali.“ Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali v Tatra revue a od 1966 v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze), čo bolo odjakživa ich veľkým snom. Doba však snom nepriala. A ako pán Lasica hovorí: „,Politická satira‘ bola režimom povolená, no my sme boli dvojica, ktorá sa venovala ,humoru‘ a humor ako prejav slobody, ten bol zakázaný. Režim ho nevedel úplne ovládnuť, preto sa ho musel zbaviť.“ V roku 1970 bolo Divadlo na korze kvôli odvážnej kritike okupačných pomerov zatvorené a humornej dvojici komunistický režim zakázal umeleckú činnosť.▼
▲
▲Od roku 1959, ešte počas štúdia, začal Milan Lasica vystupovať s Júliusom Satinským v autorských divadelných predstaveniach, v ktorých svojským humorom s prvkami irónie reagovali na súčasné spoločenské dianie a na život ako taký. Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet. „Mojou celoživotnou ambíciou bolo stáť na javisku a povedať niečo, aby sa ľudia smiali.“ Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali v Tatra revue a od 1966 v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze), čo bolo odjakživa ich veľkým snom. Doba však snom nepriala. A ako pán Lasica hovorí: „,Politická satira‘ bola režimom povolená, no my sme boli dvojica, ktorá sa venovala ,humoru‘ a humor ako prejav slobody, ten bol zakázaný. Režim ho nevedel úplne ovládnuť, preto sa ho musel zbaviť.“ V roku 1970 bolo Divadlo na korze kvôli odvážnej kritike okupačných pomerov zatvorené a humornej dvojici komunistický režim zakázal umeleckú činnosť.{{chýba zdroj}}
Ich útočiskom sa v rokoch 1970 – 1972 stalo kabaretné divadlo Večerní Brno, no aj tu boli pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. Po dvojročnom pôsobení museli z Čiech odísť a vrátili sa na Slovensko. Po návrate do Bratislavy sa stali vďaka ponuke Ivana Krajíčka a Kamila Peteraja členmi operety Novej scény, pričom sa mali podieľať na komediálnych hudobných inscenáciách. Systém neustáleho dohľadu bol hrozný. Bolo veľmi ťažké spontánne zabávať publikum, keď herec vedel, že na neho v obecenstve číha donášač. „Často sa nám stalo, že kým sme začali predstavenie, tak usporiadateľ prišiel, zavolal si nás niekam na záchod a tam nám povedal, že v hľadisku bude takýto človek, aby sme si dávali pozor.“ Umelci mali neustále pocit toho, že sú sledovaní a z veľkej časti i strach z toho, že ktokoľvek môže kedykoľvek prekrútiť ich slová a vyvodiť z toho dôsledky. Emigrácia, pre ktorú sa rozhodlo množstvo slovenských umelcov, pána Lasicu neoslovila natoľko, aby jej podľahol. Hovorí, že puto k Slovensku bolo prisilné a nakoľko jeho životným poslaním i povolaním bol život na javisku, nevedel si predstaviť pôsobenie v inojazyčnej kultúre. Riadil sa slovami Jána Wericha: „Keď chcete robiť tento typ humoru, musíte v danom jazyku vyrásť.“
Podľa dobového denníka Rudé právo figuroval podpis Milana Lasicu v dokumente zvanom [[Anticharta]] zo začiatku roka 1977, ktorá mala byť reakciou na [[Charta 77|Chartu 77]].<ref> Rudé právo, 31. január/1977</ref>
Patril medzi pravidelných účinkujúcich televíznych relácií [[Sedem s r.o.|Sedem]] (v rokoch 2001{{--}}2021) a [[Zlaté časy (televízna relácia)|Zlaté časy]] (v rokoch 2016{{--}}2021).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlaté časy: Milan Lasica sa Petry Vlhovej opýtal zásadnú vec | url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/256158/zlate-casy-milan-lasica-sa-petry-vlhovej-opytal-zasadnu-vec | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
Keď mal dvadsaťdva rokov oženil sa s herečkou [[Zora Kolínska|Zorou Kolínskou]]. Svadbu mali v deň jej promócie na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] ([[VŠMU]]).<ref name=":1" /> Po ôsmich rokoch sa rozviedli. S druhou manželkou, o vyše osem rokov mladšou [[Magda Vášáryová|Magdou Vášáryovou]], s ktorou sa oženil na jeseň [[1980]], mal dcéry [[Hana Lasicová|Hanu]] (nar. 28. 2. 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hana Lasicová|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/hana-lasicova-14340|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2019-04-04|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref>) a Žofiu. ▼
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sedem {{!}} Sedem {{!}} Videoportál - najlepšie seriály a relácie TV JOJ | url = https://videoportal.joj.sk/sedem/epizoda/89914-sedem | vydavateľ = videoportal.joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== Smrť ===
Lasica zomrel 18. júla [[2021]] počas výročného koncertu skupiny [[Bratislava Hot Serenaders]] v bratislavskom [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava Hot Serenaders a Milan Lasica oslávia 20 rokov albumu Ja som optimista | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/16-07-2021-bratislava-hot-serenaders-a-milan-lasica-oslavia-20-projektu-ja-som-optimista/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SME">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vo veku 81 rokov zomrel Milan Lasica|url=https://kultura.sme.sk/c/20970708/milan-lasica-zomrel-vo-veku-81-rokov.html|vydavateľ=SME.sk - Petit Press a.s.|dátum prístupu=2021-07-18|jazyk=sk|meno=Jana|priezvisko=Alexová|dátum vydania=2021-07-18}}</ref> Lasica dospieval skladbu ''Ja som optimista'', keď náhle odpadol a nepodarilo sa ho oživiť, príčinou úmrtia bola náhla porucha srdcového rytmu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo veku 81 rokov zomrel herec a komik Milan Lasica | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2472491/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-18 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref>
== Osobný život ==
▲Keď mal dvadsaťdva rokov oženil sa s herečkou [[Zora Kolínska|Zorou Kolínskou]]. Svadbu mali v deň jej promócie na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] ([[VŠMU]]).<ref name=":1" /> Po ôsmich rokoch sa rozviedli. S druhou manželkou, o vyše osem rokov mladšou [[Magda Vášáryová|Magdou Vášáryovou]], s ktorou sa oženil na jeseň [[1980]], mal dcéry [[Hana Lasicová|Hanu]] (nar. 28. 2. 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hana Lasicová|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/hana-lasicova-14340|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2019-04-04|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref>) a Žofiu.
== Tvorba ==
Začínal písaním autorských dialógov a scénok pre seba a svojho partnera [[Július Satinský|Júliusa Satinského]], v ktorých porušoval všetky pravidlá realistického divadla. Vo svojej dramatickej tvorbe si bral za vzor českých komikov [[Jiří Voskovec|Voskovca]] a [[Jan Werich|Wericha]]. Komika Lasicu a Satinského je založená na rozoberaní banálnych životných situácií a ich posune až do absurdna, čo im umožňuje dosiahnuť aj veľmi svojský prístup k jazyku. Absurdná poloha ich textov však nemá byť únikom z reality, ale skôr zvýraznením a upozornením na prázdnosť jazyka a nebezpečenstvo konvenčného myslenia. Tieto texty tiež neostávajú bez skeptického pohľadu na slovenskú mentalitu. Písal najmä texty piesní a naspieval dva albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením [[Bratislava Hot Serenaders]].
== Diela ==
| |||