Juraj Jánošík: Rozdiel medzi revíziami

'''Juraj Jánošík''' (iné zápisy: '''Juro Janošak''', '''Janošiak''', {{vjz|lat|''Georgii Janossik''}}{{#tag:ref|zo zápisnice súdnej [[pravota|pravoty]])<ref name="Hlavienka">{{Citácia knihy| priezvisko = Hlavienka| meno = Ján| priezvisko2 = a kolektív| meno2 = | titul = Jubilejný zborník Literárnohistorického múzea Janka Kráľa| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Literánohistorické múzeum J. Kráľa | miesto = Liptovský Mikuláš| rok = 1986| počet strán = 110| strany = |isdn = | jazyk = po slovensky,}}</ref>|group=pozn}}; {{H:title|krst|~}} [[23. január]]<ref name="Melicherčík">{{Citácia knihy| priezvisko = Melicherčík| meno = Andrej | odkaz na autora = | titul = Juraj Jánošík. Hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu| vydanie = 1| vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha| rok = 1956| isbn =| kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref>/[[16. máj]] [[1688]]<ref name="Sroka">{{Citácia knihy| priezvisko = Sroka| meno = Stanislaw Andzej | odkaz na autora = | titul = Jánošík. Pravdivá história karpatského zbojníka vydanie = 1| vydavateľ = Goralinga| miesto = Bratislava| rok = 2009| isbn = 978-80-970042-1-7| kapitola = | strany = 69| jazyk = po slovensky, preložené z poľského originálu Janosik. Prawdziwa historia karpackiego zbójnika}}</ref>, [[Terchová]]{{--}}† [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]], [[Liptovský Mikuláš]], popravený) bol [[Slováci|slovenský]] [[zbojník]]. Zromantizovaná verzia jeho života sa prostredníctvom ľudovej slovesnosti a [[Romantizmus (literatúra)|romantickej]] ([[Štúrovci|štúrovskej]]) literárnej tvorby zachovala ako slovenská národná legenda je to kokot.

Prvé roky svojho života prežil na terchovských lazoch v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Keď mal desať rokov, cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] dal v roku [[1698]] zváľať [[Strečniansky hrad]], aby potrestal rebelanstsvo [[Kuruci|kurucov]], ktorí ho okupovali. Po krátkom prechodnom období sa strečnianske panstvo dostáva do majetku sliezskeho Nemca grófa [[Ján Jakub Löwenburg|Jána Jakuba Löwenburga]]. Jeho sídlo bolo v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke]]. Bol to typický predstaviteľ viedenského [[Absolutizmus|absolutizmu]], veľkostatkár. Do jeho feudálneho panstva patrila, tak ako okolité dediny, [[Terchová]] a jej obyvatelia. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami. Mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam. V roku [[1703]] [[František II. Rákoci]] vydal svoj manifest „''Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera''“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov. Löwenburg, ktorý mal za manželku sestru Imricha Tököliho, sa vyhol šarvátkam a sporom s kurucmi, ktorí nezabudli na Tököliho účinkovanie. Poddaní na strečnianskom panstve žili s novou nádejou na zlepšenie ich života. Mnohí vstupovali do kuruckých radov. Je dosť pravdepodobné, že sa k ním vo veku asi 18 – 19 (v roku [[1706]] alebo [[1707]]) rokov pridal aj Juraj Jánošík. Možno ho zlákal nový bohatší život kuruckého vojaka, možnosť poznávať nové kraje i sloboda bez poddanských povinností. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra [[1707]]. Zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík.<ref name="Antolová" /> Niektorí historici sa domnievajú, že sa zúčastnil pamätnej [[Bitka pri Trenčíne|bitky pri Trenčíne]] [[3. august]]a [[1708]], keď kurucké vojská vedené dôstojníkom Heisterom boli porazené.<ref skurvenyname="Melicherčík" pičus./><ref name="Antolová" />