Trianonská mierová zmluva: Rozdiel medzi revíziami

d (→‎Parížska mierová konferencia: gramatika, štylistika)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
Na námietky Maďarska voči zmluve reagovali Čechoslováci, Rumuni, Srbi a Chorváti vo februári 1920 spoločným memorandom. V ňom odmietli akékoľvek zmeny nových hraníc a možné referendá (konalo sa napokon jediné na malom území, ktoré si zabralo Rakúsko). V máji 1920 oznámili Francúzi Maďarom, že ich námietky sa neprijímajú a 4. júna 1920 neostávalo Maďarom nič iné, len zmluvu podpísať.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref>
 
Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. Komisia zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska a jedného zástupcu Maďarska, bola vytvorená, aby vytýčila hranice s Maďarskom. Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v [[Bratislava|Bratislave]] na pravom brehu [[Dunaj]]a (na území dnešnej [[Petržalka|Petržalky]]) nepostaví žiadne vojenské stavby (avšak napokon ich postavilo). Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie.
 
Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely.
 
Za Česko-Slovensko podpísali Trianonskú mierovú zmluvu [[Edvard Beneš]] (minister zahraničných vecí) a [[Štefan Osuský]] (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v [[Londýn]]e).
 
== Dôsledky ==
Anonymný používateľ