Gréckokatolícka cirkev na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Obdobie [[stredovek]]u prinieslo ďalšie významné zmeny v cirkevnej oblasti. V roku [[1054]] vyvrcholili nezhody medzi Rímom a [[Carihrad]]om schizmou (v cirkevných a aj vo všeobecných dejinách to znamená veľký cirkevný rozkol). Za carihradského patriarchu [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michala Kerularia]] a rímskeho pápeža [[Lev IX.|Leva IX.]] došlo k vzájomnej exkomunikácii<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/exkomunikacna-bula-1054.html Exkomunikačná bula z r. 1054]</ref>, k rozdeleniu všeobecnej cirkvi na východnú – pravoslávnu a západnú – katolícku. Východní kresťania, žijúci na území Slovenska, praktizovali naďalej svoj východný obrad. [[Arpádovci]] vytvárali priaznivé podmienky pre vznik monastierov ([[kláštor]]ov), v ktorých účinkovali mnísi východného obradu – [[baziliáni]] (vasiliáni).<ref>porov. Šturák, s. 10</ref> Pápež [[Inocent III.]] V roku [[1204]] prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu<ref>Šturák, Šturák, s. 10</ref>, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Tento zámer sa však neuskutočnil pre silný odpor západných (latinských) biskupov. Dokonca ten istý pápež bol v roku 1205 za zrušenie východného obradu. Na XII. všeobecnom [[koncil]]e (IV. lateránsky, 12. 11. [[1215]]) však bolo dohodnuté, že východní kresťania môžu zachovávať svoje obradové zvyky. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni ([[UkrajinciRusíni]]) boli nositeľmi tohto obradu. Okolo roku [[1230]], po príchode západných [[Rehoľa|reholí]] do [[Uhorsko|Uhorska]], postupne zanikajú baziliánske monastiere.