Gréckokatolícka cirkev na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

d
Revízia 7250529 používateľa 141.170.229.204 (diskusia) bola vrátená
d (Revízia 7250529 používateľa 141.170.229.204 (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
=== Situácia v stredoveku ===
[[Súbor:Ikonostas v Porostove.jpg|vpravo|thumb|300px|[[Ikonostas]] v gréckokatolíckom chráme delí časť pre kňaza od časti pre veriacich. V strede sú „cárske dvere“ vyhradené iba pre biskupa, kňaza, diakona a kráľa.]]
Obdobie [[stredovek]]u prinieslo ďalšie významné zmeny v cirkevnej oblasti. V roku [[1054]] vyvrcholili nezhody medzi Rímom a [[Carihrad]]om schizmou (v cirkevných a aj vo všeobecných dejinách to znamená veľký cirkevný rozkol). Za carihradského patriarchu [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michala Kerularia]] a rímskeho pápeža [[Lev IX.|Leva IX.]] došlo k vzájomnej exkomunikácii<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/exkomunikacna-bula-1054.html Exkomunikačná bula z r. 1054]</ref>, k rozdeleniu všeobecnej cirkvi na východnú – pravoslávnu a západnú – katolícku. Východní kresťania, žijúci na území Slovenska, praktizovali naďalej svoj východný obrad. [[Arpádovci]] vytvárali priaznivé podmienky pre vznik monastierov ([[kláštor]]ov), v ktorých účinkovali mnísi východného obradu – [[baziliáni]] (vasiliáni).<ref>porov. Šturák, s. 10</ref> Pápež [[Inocent III.]] V roku [[1204]] prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu<ref>Šturák, Šturák, s. 10</ref>, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Tento zámer sa však neuskutočnil pre silný odpor západných (latinských) biskupov. Dokonca ten istý pápež bol v roku 1205 za zrušenie východného obradu. Na XII. všeobecnom [[koncil]]e (IV. lateránsky, 12. 11. [[1215]]) však bolo dohodnuté, že východní kresťania môžu zachovávať svoje obradové zvyky. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni ([[UkrajinciRusíni]]) boli nositeľmi tohto obradu. Okolo roku [[1230]], po príchode západných [[Rehoľa|reholí]] do [[Uhorsko|Uhorska]], postupne zanikajú baziliánske monastiere.
 
Po vymretí Arpádovcov ([[1301]]) sa postavenie kresťanov východného rítu v Uhorsku pod tlakom politických, hospodárskych a cirkevných náporov zo strany západu zhoršovalo. Bratislavský cirkevný snem vydal v roku [[1309]] zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Postupným vytláčaním východného obradu na perifériu strácali veriaci náboženskú slobodu. Východní [[kresťan]]ia, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským [[biskup]]om. Východná cirkev na tomto území prežila vďaka kniežaťu Teodorovi Koriatovičovi, ktorý sa v tejto oblasti (t. j. dnešné východné [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]) usadil spolu s asi 40 tisíc Rusínmi. Založil tu asi 300 osád a monastier na Černeckej hore pri Mukačeve.<ref>porov. Šturák, s. 12</ref> Po jeho smrti sa situácia opäť zhoršila. V roku [[1491]] sa spomína ako mukačevský [[biskup]] Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. Uhorskí panovníci sa snažili rôznymi obmedzeniami priviesť Ruthénov (Rusínov) k únii, teda k zjednoteniu s Rímom.
3 284

úprav