Wikipédia

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Matroxko (diskusia | príspevky)
3 625 editací
úpravy, ref
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Infobox Ministerstvo
{{Infobox Ministerstvo|názov=Plán obnovy a odolnosti SR|obrázok=[[File:Government Office (Úrad vlády), Bratislava.JPG|200px|Government_Office_(Úrad_vlády),_Bratislava]]
|názov=Plán obnovy a odolnosti SR
 
|obrázok=[[File:Plán obnovy - logo.jpg|thumb200px|Plán_obnovy_-_logoLogo plánu obnovy]] ▼
'''Logo Plánu obnovy'''
[[File:Logo Úradu vlády.jpg|100px]]|popis='''Sekcia plánu obnovy''' sa od 1. augusta oficiálne presunula z '''Ministerstva financií Slovenskej republiky''' pod Úrad vlády Slovenskej republiky. '''Úrad vlády SR''' je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.|web=[https://www.planobnovy.sk/ www.planobnovy.sk]▼
 
|sídlo=Námestie 1. mája 18,<br />811 06 Bratislava, Slovensko
▲[[File:Plán obnovy - logo.jpg|thumb|Plán_obnovy_-_logo]]
|poverený riadením=Ing. Lívia Vašáková, PhD.
 
}}
'''Logo Úradu vlády SR'''
'''Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky''' vznikol v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou ochorenia COVID-19]] a reaguje tak na jej [[Ekonomické dôsledky pandémie COVID-19|ekonomické dopady]]. Je však aj reakciou na dlhodobé systémové nedostatky [[Ekonomika Slovenska|slovenskej ekonomiky]]. Tvoria ho reformy a investície, ktoré majú potenciál nasmerovať Slovensko k zelenej a digitálnej budúcnosti. ▼
 
▲[[File:Logo Úradu vlády.jpg|100px]]|popis='''Sekcia plánu obnovy''' sa od 1. augusta oficiálne presunula z '''Ministerstva financií Slovenskej republiky''' pod Úrad vlády Slovenskej republiky. '''Úrad vlády SR''' je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.|web=[https://www.planobnovy.sk/ www.planobnovy.sk]
[https://www.vlada.gov.sk/ www.vlada.gov.sk] [https://www.slovenskovoforme.sk/ www.slovenskovoforme.sk]|sídlo=Námestie 1. mája 18,
811 06 Bratislava, Slovensko|poverený riadením=Generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy: '''Ing. Lívia Vašáková, PhD.'''|minister=Generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy Ing. Lívia Vašáková, PhD.}}
▲'''Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky''' vznikol v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou [[COVID-19]] a reaguje tak na jej ekonomické dopady. Je však aj reakciou na dlhodobé systémové nedostatky slovenskej ekonomiky. Tvoria ho reformy a investície, ktoré majú potenciál nasmerovať Slovensko k zelenej a digitálnej budúcnosti.
 
Hlavným cieľom plánu obnovy je transformovať Slovensko na moderný štát s inovatívnou ekonomikou, ktorý bude zároveň zdravou a zelenou krajinou. Na základe stanoveného [https://ec.europa.eu/info/files/recovery-and-resilience-facility-grants-allocation-member-state_sk kľúča] bude mať Slovensko k dispozícii viac ako 6 miliárd eur na vykonanie reforiem a investícií obsiahnutých v pláne obnovy.
Řádek 18 ⟶ 14:
[[Európska komisia]] v reakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 27. mája 2020 navrhla dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU, ako aj adresné posilnenie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.
 
Lídri členských krajín EÚ sa následne 17. júla stretli v Bruseli, kde prebiehalo mimoriadne rokovanie Európskej rady, ktoré vzhľadom na svoje trvanie v dĺžke 4 dní vrátane nocí predstavovalo jedno z najdlhších samitov v histórii. Lídri napokon našli kompromis a dohodli sa na úsilí o obnovu vo výške 750 miliárd eur, ktorá má pomôcť riešiť krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coronavirus: EU leaders reach recovery deal after marathon summit|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-53481542|dátum prístupu=2021-10-06}}</ref>
 
Od vypuknutia pandémie išlo o prvý samit s osobnou účasťou vedúcich predstaviteľov EÚ. Predseda [[Charles Michel]] samit označil ako „maratón, ktorý sa skončil úspechom pre všetkých 27 členských štátov, ale najmä pre ľudí.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remarks by President Charles Michel after the Special European Council, 17-21 July 2020|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/07/21/remarks-by-president-charles-michel-after-the-special-european-council-17-21-july-2020/|dátum prístupu=2021-09-26}}</ref>
Řádek 41 ⟶ 37:
Aby sa predišlo podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, členské štáty budú musieť zaviesť ďalšie prísne opatrenia aj na ochranu finančných záujmov Únie. Pri schválení národných plánov obnovy sa podľa dohody vypláca 13% z celkovej sumy vo forme predbežného financovania.
 
Predsedníčka Európskej komisie [[Ursula von der Leyenová|Ursula von der Leyen]] v tejto súvislosti vyhlásila]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe's moment: Repair and prepare for the next generation|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_940|dátum prístupu=2021-09-29}}</ref>: „Na podporu našich ekonomík máme k dispozícii finančný balík – rozpočet EÚ a náš plán obnovy NextGenerationEU – aký dosiaľ nemá obdoby. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude zohrávať centrálnu úlohu v rámci NextGenerationEU. Vítam dnešnú dohodu ako dôležitý krok k financovaniu investícií a reforiem, ktoré musíme zrealizovať, aby sme podporili hospodársku obnovu a položili základy silnejšej a odolnejšej Európy.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Európska komisia | odkaz na autora = | titul = Europe's moment: Repair and prepare for the next generation | url = https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_940 | vydavateľ = ec.europa.eu | dátum vydania = 2020-05-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-12 | miesto = Brusel | jazyk = sk}}</ref>
 
== Slovenský plán obnovy a odolnosti ==
V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podporu investícií a reforiem Európska komisia poskytne celkovo 672,5 miliardy eur. Členským štátom sa v rámci mechanizmu poskytnú granty v celkovej výške 312,5 miliardy eur a zvyšných 360 miliárd eur sa poskytne vo forme úverov.
 
'''Pre Slovensko je alokovaných približne 6 miliárd v grantoch (forma nenávratnej finančnej alokácie)'''. Výšku celkovej alokácie podrobne určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. Februára 2021, ktorým sa zriaďuje [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32021R0241&from=EN Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti]. Toto nariadenie obsahuje presnú metodiku výpočtu maximálneho finančného príspevku, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, a to na základe stanoveného vzorca.
[[Súbor:Campaign_ad_against_the_closure_of_the_Turów_lignite_mine_in_front_of_the_European_Commission_headquarters.jpg|náhľad|229x229bod|[[:en:Next_Generation_EU|Fond EÚ]] novej generácie je balíkom hospodárskej obnovy Európskej únie na podporu členských štátov nepriaznivo ovplyvnených pandémiou COVID-19. Fond, ktorý schválila Európska rada 21. júla 2020, má hodnotu 750 miliárd ]]
'''Celková alokácia je rozdelená na dve časti''': 70% maximálneho finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty [[Hrubý domáci produkt|HDP]] na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. 30% maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať neskôr, v roku 2022, čím bude odrážať aktuálne ekonomické ukazovatele. Výška celkovej alokácie je preto približná.
 
===== Proces tvorby plánu obnovy =====
Komplexné prípravy plánu obnovy sa začali už v lete roku 2020. Prvým krokom bolo vytvorenie základného rámca reformných a investičných priorít, ktoré sú pre Slovensko kľúčové. Vyústením tohto procesu bolo vytvorenie Národného integrovaného reformného plánu s názvom [https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/ine-strategicke-materialy/ Moderné a úspešné Slovensko]. Tento dokument predstavoval analytický základ pre plán obnovy a zadefinoval 8 najdôležitejších priorít, ktoré majú zásadný potenciál vymaniť krajinu z pasce stredného príjmu, zvýšiť ekonomickú výkonnosť, zlepšiť kvalitu života občanov a posunúť krajinu k vyspelým ekonomikám podľa metodiky [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]]. Dokument vznikol zadaním od politických lídrov štátu, jeho autormi sú analytici a odborníci z verejného sektora, pričom na pripomienkovaní sa podieľalo približne 100 renomovaných expertov z mimovládneho a podnikateľského sektora. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderné a úspešné Slovensko|url=https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/ine-strategicke-materialy/|dátum prístupu=2021-09-22}}</ref>
 
S tým súviselo zriadenie sekcie plánu obnovy, ktorá vykonáva úlohu [https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan_obnovy.pdf Národnej implementačnej a koordinačne autority] '''(NIKA)''' pre mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. NIKA zastupuje Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej komisii. Jej úlohou je taktiež koordinovať a usmerňovať vykonávateľov pri realizácii plánu obnovy, monitorovať a hodnotiť stav implementácie, ako aj riadiť finančné toky. Sekcia plánu obnovy bola 1. augusta 2021 [https://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-eduard-heger-absolvoval-prve-stretnutie-so-strategickou-radou-v-suvislosti-s-planom-obnovy/ presunutá na Úrad vlády SR]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predseda vlády SR Eduard Heger absolvoval prvé stretnutie so strategickou radou v súvislosti s plánom obnovy|url=https://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-eduard-heger-absolvoval-prve-stretnutie-so-strategickou-radou-v-suvislosti-s-planom-obnovy/|dátum prístupu=2021-09-19}}</ref>
[[Súbor:Plán_obnovy_-_dokument.jpg|alt=Plán obnovy a odolnosti SR podľa premiéra disponuje všetkými detailmi pre to, aby sa Slovensko pohlo smerom vpred.|vľavo|náhľad|239x239bod|Plán obnovy a odolnosti SR podľa premiéra [https://spravy.rtvs.sk/2021/04/heger-definoval-piliere-vlady-klucovym-bude-podla-neho-plan-obnovy/ disponuje] všetkými detailmi pre to, aby sa Slovensko pohlo smerom vpred.]]
Medzi '''dôležité subjekty v inštitucionálnom rámci''', ktoré spolu so sekciou plánu obnovy [https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan_obnovy.pdf pracovali na príprave] Plánu obnovy a odolnosti SR zaraďujeme Útvar hodnoty za peniaze, sekciu medzinárodných vzťahov na Ministerstve financií SR či Inštitút finančnej politiky.
 
[[Ministerstvo financií SR]] usporiadalo dňa 15.12. decembra 2020 usporiadaloonline ajverejnú diskusiu, na ktorej odborníci diskutovali o rámcových témach plánu obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verejná diskusia k Plánu obnovy | url veľkú= [https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/verejna-diskusia-k-planu-obnovy.html online| verejnúvydavateľ diskusiu].= PočasMinisterstvo celodennejfinancií diskusieSR odborníci| diskutovalidátum ovydania rámcových= témach2021-12-16 plánu| obnovy.dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> Po štyroch panelových diskusiách o zelenej ekonomike, zdravotníctve, školstve a vede, verejnej správe, podnikateľskom prostredí a digitalizácii nasledovala politická debata s predsedom vlády a ministrom financií SR. V priebehu marca sa k plánu obnovy spustilo aj [medzirezortné pripomienkové konanie, paralelne s ktorým ministerstvo financií organizovalo 6 tematických okrúhlych stolov s odbornou verejnosťou a relevantnými partnermi za účasti jednotlivých ministerstiev zodpovedných za prípravu daných komponentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán obnovy putuje do pripomienkového konania | url = https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/plan-obnovy-putuje-do-pripomienkoveho-konania.html medzirezortné| pripomienkovévydavateľ konanie],= paralelneMinisterstvo sfinancií ktorýmSR ministerstvo| financiídátum organizovalovydania '''6= tematických| okrúhlychdátum stolovaktualizácie s= odbornou2021-04-08 verejnosťou| adátum relevantnýmiprístupu partnermi'''= za2021-10-12 účasti| jednotlivýchmiesto ministerstiev= zodpovednýchBratislava za| prípravujazyk daných= komponentov.sk}}</ref>
 
Pri tvorbe plánu obnovy sa vychádzalo najmä z identifikovaných hlavných výziev, systémových nedostatkov a požiadaviek Európskej komisie. '''Plán obnovy stojí na pilieroch a vízii, kam sa má Slovensko posunúť'''. Z pilierov vznikli hlavné priority, ktoré obsahujú komponenty. '''Každý komponent obsahuje reformy a investície, ktoré v sebe zahŕňajú míľniky a ciele''' a teda kvalitatívne a kvantitatívne indikátory, ktoré má Slovensko splniť. Európska komisia bude dvakrát ročne hodnotiť ako sa Slovensku darí ich napĺňať, keďže na ich plnenie je naviazané financovanie z mechanizmu obnovy a odolnosti.
 
===== Priority slovenského plánu obnovy =====
[Priority plánu obnovy zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad vlády SR| odkaz na autora = | titul = Pre správne fungovanie webového sídla planobnovy.sk musíte mať vo svojom prehliadači povolený JavaScript. | url = https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy/sprievodne-kapitoly-planu-obnovy/ Priority| plánuvydavateľ obnovy]= '''zohľadňujúplanobnovy.sk kľúčové| problémydátum ekonomikyvydania a= najdôležitejšie| spoločenskédátum výzvy'''.aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Boli vybraté na základe porovnania výsledkov krajiny oproti priemeru EÚ ako aj na základe spoločných európskych priorít. '''''Vzdelávanie, veda, výskum a inovácie a zdravie''''' patria k oblastiam, v ktorých Slovensko vo výsledkoch najviac zaostáva a Európska komisia v nich opakovanie odporúča zintenzívniť reformné úsilie. '''''Efektívna verejná správa a digitalizácia''''' sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie a kvalitu života. '''''Zelená ekonomika''''' podporí environmentálnu udržateľnosť, kvalitu života a prispeje k rozvoju zelených inovácií ako jedného zo zdrojov hospodárskeho rastu. <ref>{{Citácia elektronickéhoperiodika dokumentu| priezvisko = Tvardzík | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Kam pôjdu miliardy z plánu obnovy? Najmä do železníc a zelených budov | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22560980/aky-plan-obnovy-poslal-heger-do-bruselu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2021-10-0512 }}</ref>
 
Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky je preto rozdelený do piatich základných oblastí:
 
* lepšie vzdelanie pre každého '''(892 mil. eur)'''
* konkurencieschopné a inovatívne Slovensko '''(739 mil. eur)'''
* zelené Slovensko '''(2 301 mil. eur)'''
* zdravý život pre každého '''(1 533 mil. eur)'''
* efektívny štát a digitalizácia '''(1 100 mil. eur)'''
 
=== Komponenty a alokácie rozdelené podľa priorít plánu obnovy ===
Řádek 80 ⟶ 76:
!Spolu
|-
| rowspan="5" |'''<small>ZELENÁ EKONOMIKA</small>'''
|<small>Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra</small>
|<small>232 mil. eur</small>
| rowspan="5" |'''<small>2 301 mil. eur</small>'''
|-
|<small>Obnova budov</small>
Řádek 97 ⟶ 93:
|<small>159 mil. eur</small>
|-
| rowspan="3" |'''<small>VZDELÁVANIE</small>'''
|<small>Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých úrovniach</small>
|<small>210 mil. eur</small>
| rowspan="3" |'''<small>892 mil. eur</small>'''
|-
|<small>Vzdelávanie pre 21. storočie</small>
Řádek 108 ⟶ 104:
|<small>213 mil. eur</small>
|-
| rowspan="2" |'''<small>VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE</small>'''
|<small>Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu,</small>
<small>inovácií a digitálnej ekonomiky</small>
|<small>633 mil. eur</small>
| rowspan="2" |'''<small>739 mil. eur</small>'''
|-
|<small>Lákanie a udržanie talentov</small>
|<small>106 mil. eur</small>
|-
| rowspan="3" |'''<small>ZDRAVIE</small>'''
|<small>Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť</small>
|<small>1 163 mil. eur</small>
| rowspan="3" |'''<small>1 533 mil. eur</small>'''
|-
|<small>Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie</small>
Řádek 128 ⟶ 124:
|<small>265 mil. eur</small>
|-
| rowspan="5" |'''<small>EFEKTÍVNA VEREJNÁ SPRÁVA A DIGITALIZÁCIA</small>'''
|<small>Zlepšenie podnikateľského prostredia</small>
|<small>11 mil. eur</small>
| rowspan="5" |'''<small>1 110 mil. eur</small>'''
|-
|<small>Reforma justície</small>
Řádek 146 ⟶ 142:
|<small>615 mil. eur</small>
|-
| colspan="4" |'''<small>Celkový súčet 6 575 mil. eur</small>'''
|}
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kompletný plán obnovy|url=https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy/|dátum prístupu=2021-09-22}}</ref>
 
== Proces schvaľovania a hodnotenia ==
'''Traja najvyšší ústavní činitelia 28. apríla 2021 podpísali na''' [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] '''sprievodný list k Plánu obnovy a odolnosti SR''', ktorý bol adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen.
[[Súbor:Plán_obnovy_-_Bratislava_Castle.jpg|alt=Najvyšší ústavní činitelia podpísali na Bratislavskom hrade sprievodný list k plánu obnovy, adresovaný predsedníčke EK Ursule von der Leyen.|vľavo|náhľad|324x324bod|Najvyšší ústavní činitelia podpísali na Bratislavskom hrade sprievodný list k plánu obnovy, adresovaný predsedníčke EK Ursule von der Leyen.]]
Podľa prezidentky [https://www.prezident.sk/article/pan-obnovy-je-prilezitost-k-celkovej-modernizacii-krajiny/ Zuzany Čaputovej] '''plán ďaleko prekračuje horizont súčasnej vlády.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plán obnovy je príležitosť k celkovej modernizácii krajiny|url=https://www.prezident.sk/article/pan-obnovy-je-prilezitost-k-celkovej-modernizacii-krajiny/|dátum prístupu=2021-10-01}}</ref> {{Citát|Považujem ho nielen za prostriedok na reštartovanie ekonomiky po koronakríze, ale aj za '''príležitosť k celkovej modernizácii krajiny'''. Obzvlášť ma teší, že pri zostavovaní Plánu obnovy bola zohľadnená potreba boja proti klimatickým zmenám. Že využijeme veľký priestor pre zníženie energetickej náročnosti našich budov a emisnej stopy slovenského priemyslu. Globálna ekonomika bola na dlhodobo neudržateľnej trajektórii a aj '''vďaka Plánu obnovy máme priestor ukázať, že štáty môžu byť ekonomicky bohaté a ekologicky udržateľné zároveň''',"'' dodala.}}
 
Slovensko predložilo Európskej Komisii plán obnovy 29. apríla 2021 so žiadosťou o predbežné financovanie vo výške 13% z celkovej finančnej alokácie. '''Európska komisia''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NextGenerationEU: European Commission endorses Slovakia's recovery and resilience plan|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_3054|dátum prístupu=2021-10-08}}</ref> '''plán obnovy SR veľmi pozitívne ako plán, ktorý predstavuje dobre cielené politické opatrenia dôležité pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast'''. Zároveň ide o '''konzistentný balík reforiem a investícií, ktoré sa vzájomne posilňujú vďaka silnému reformnému náboju.''' Európska komisia predložila návrh Vykonávacieho rozhodnutia o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Slovenska Rade. Prijatie vykonávacích [https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1/st_10156_2021_init_sk_vykonavacie_rozhodnutie_rady.pdf rozhodnutí] Rady o schválení plánov umožňuje členským štátom podpisovať dohody o grantoch a úveroch, ktoré umožnia predbežné financovanie až do výšky 13%.
 
V rámci kvantitatívnych kritérií, medzi ktorými bolo vyčlenenie minimálne 37% celkovej alokácie na zelenú transformáciu a 20% celkovej alokácie na digitálnu transformáciu [https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_3054 EK ocenila nadpriemerne splnené podmienky]'''. Slovensko na boj proti klimatickým zmenám v rámci plánu obnovy vyčlenilo 43% celkovej alokácie a na digitálnu transformáciu 21%.'''
 
'''Z pozitívneho hodnotenia Európskej Komisie vyplýva, že plán obnovy predstavuje komplexnú odpoveď na dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ako aj na hlavné výzvy a systémové nedostatky slovenského hospodárstva. Vychádza z globálnej vízie rozvoja Slovenska, ktorá sa opiera o nasledovné tri piliere:'''
 
* inovatívne hospodárstvo, ktoré je motorom udržateľného hospodárskeho rastu a zaručuje úspešné zvládnutie zelenej a digitálnej transformácie
Řádek 167 ⟶ 163:
[[Súbor:Ursula_von_der_Leyen_na_Slovensku.jpg|alt=Predsedníčka EK Ursula Von der Leyen sa stretla aj s hlavnými tvorcami slovenského plánu obnovy a odolnosti. Na fotografii sú: prvý ľad zľava: Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze; Ursula Von der Leyen, predsedníčka EK; Eduard Heger, predseda vlády SR; Lívia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády a generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy; Ľuboš Jančík, štátny tajomník Ministerstva financií SR; Martin Polónyi, generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov Ministerstva financií SR druhý rad zľava: Lenka Gabrheľová, riaditeľka metdicko-právneho odboru sekcie plánu obnovy; Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky; Adrián Staňo, riaditeľ odboru koordinácie a komunikácie sekcie plánu obnovy; Ján Remeta, senior analytik Inštitútu finančnej politiky; Gabriel Machlica, riaditeľ odboru hodnotenia verejných výdavkov a hospodárskej agendy útvaru hodnoty za peniaze; Juraj Mach, riaditeľ investičnej autority Útvaru hodnoty za peniaze|náhľad|336x336bod|''Predsedníčka EK Ursula Von der Leyen sa stretla aj s hlavnými tvorcami slovenského plánu obnovy a odolnosti. Na fotografii sú: prvý ľad zľava: Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze; Ursula Von der Leyen, predsedníčka EK; Eduard Heger, predseda vlády SR; Lívia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády a generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy; Ľuboš Jančík, štátny tajomník Ministerstva financií SR; Martin Polónyi, generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov Ministerstva financií SR druhý rad zľava: Lenka Gabrheľová, riaditeľka metdicko-právneho odboru sekcie plánu obnovy; Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky; Adrián Staňo, riaditeľ odboru koordinácie a komunikácie sekcie plánu obnovy; Ján Remeta, senior analytik Inštitútu finančnej politiky; Gabriel Machlica, riaditeľ odboru hodnotenia verejných výdavkov a hospodárskej agendy útvaru hodnoty za peniaze; Juraj Mach, riaditeľ investičnej autority Útvaru hodnoty za peniaze'']]
[[Súbor:Ursula_von_der_Leyen,_Eduard_Heger.jpg|alt=Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a Eduard Heger pri príležitosti odovzdania hodnotenia slovenského Plánu obnovy a odolnosti.|vľavo|náhľad|259x259pixelů|Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a [[Eduard Heger]] pri príležitosti odovzdania hodnotenia slovenského Plánu obnovy a odolnosti.]]
Predsedníčka Európskej komisie '''Ursula von der Leyen prišla 21. júna 2021 odovzdať hodnotenie slovenského plánu obnovy osobne'''. Pri tejto príležitosti [https://www.planobnovy.sk/aktivity/predsednicka-europskej-komisie-odovzdala-hodnotenie-slovenskeho-planu-obnovy-premierovi-hegerovi/ ocenila], že '''Slovensko bolo medzi piatimi najrýchlejšími štátmi pri odovzdaní plánu obnovy'''. Spomedzi susedných krajín navyše Slovensko odovzdalo plán obnovy ako '''prvá krajina z''' [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]]. Predsedníčka EK vyzdvihla tiež výbornú spoluprácu a ocenila, že '''plán sa okrem rýchlosti vyznačuje aj veľkou kvalitou'''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský plán obnovy má zelenú, oznámila šéfka Európskej komisie|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22686510/europska-komisia-schvalila-slovensku-plan-obnovy.html|dátum prístupu=2021-10-03}}</ref>
 
Ministri hospodárstva a financií EÚ [https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/configurations/ecofin/ (Ecofin)] 13. júla v Bruseli [https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/ecofin/2021/07/13/ schválili] prvú sériu národných plánov obnovy a odolnosti. V prvej skupine, ktorých národné plány ministri financií odobrili bolo 12 členských krajín, medzi nimi aj Slovensko. Rozhodnutia, ktoré ministri financií prijali predstavujú posledný krok pred tým, ako členské štáty môžu uzavrieť dohody o grantoch a pôžičkách s EK a začať tak prijímať finančné prostriedky na vykonávanie programov a cieľov, ktoré sú ukotvené v ich národných plánoch. Slovenský plán obnovy týmto [https://www.planobnovy.sk/aktuality/plan-obnovy-a-odolnosti-sr-dostal-oficialne-zelenu-predfinancovanie-ziskame-medzi-prvymi/ rozhodnutím] dostal oficiálne zelenú aj od ostatných členských štátov EÚ, čím sa ukončil schvaľovací proces a Slovensko tak môže získať 800 miliónov eur v rámci predfinancovania. Ďalšie prostriedky budú Slovensku pravidelne vyplácané na základe plnenia stanovených míľnikov a cieľov v národnom pláne obnovy. Do konca roka môže Slovensko získať nenávratnú finančnú pomoc vo výške okolo 6 miliárd eur.
Řádek 177 ⟶ 173:
 
== Sumár kľúčových udalostí ==
'''27.5.2020''' - Európska komisia navrhla vytvorenie Plánu obnovy a odolnosti
 
'''21.7.2020''' - Dohoda európskych lídrov na zriadení Plánu obnovy a odolnosti
 
'''04.10.2020''' - Predstavenie Moderného a úspešného Slovenska
 
'''1.12.2020''' - Vznik Sekcie Plánu obnovy na Ministerstve financií SR
 
'''15.12.2020''' - Verejná diskusia k plánu obnovy
 
'''28.4.2021''' - Slovensko zaslalo Európskej komisii Plán obnovy a odolnosti SR
 
'''16.6.2021''' - Vláda SR schválila zákon o pláne obnovy
 
'''21.6.2021''' - Predsedníčka Európskej komisie prišla na Slovensko odovzdať pozitívne hodnotenie slovenského plánu obnovy premiérovi Eduardovi Hegerovi
 
'''13.7.2021''' - Plán obnovy a odolnosti SR dostal oficiálne zelenú a bol schválený Radou EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti
 
'''1.8.2021''' - Sekcia plánu obnovy sa oficiálne presunula pod Úrad vlády SR, kde bude počas fázy implementácie pôsobiť ako Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA)
 
'''1.10.2021''' - Predseda vlády SR Eduard Heger podpísal dohodu o financovaní medzi EK a SR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premiér podpísal dohodu s EK o financovaní plánu obnovy|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-podpisal-dohodu-s-ek-o-financo/580664-clanok.html|dátum prístupu=2021-10-02}}</ref>
 
'''Do 2026''' – Implementácia reforiem a investícií v rámci plánu obnovy
 
== Užitočné dokumenty ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Plán_obnovy_a_odolnosti_Slovenskej_republiky“