Pŕhľava dvojdomá: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Verzia používateľa 176.107.16.175 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.40.240.150
Značka: rollback
Riadok 29:
 
== Vzhľad ==
<blockquote>Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do 150výšky 50200cm150&nbsp;cm, výnimočne až 2&nbsp;m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý [[podzemok]]. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočusporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – [[histamín]]u dráždiaceho kožu, [[acetylcholín]]u vyvolávajúceho pocit pálenia a [[sérotonín]]u zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok.</blockquote>

U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu [[ovad]]om. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé“ účinky.
 
Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Vďaka tomu existujú samozrejme aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet.