Urban II.: Rozdiel medzi revíziami

Urban II. bol zmierlivý a tolerantný pápež.{{Chýba citácia}} Jeho zmierlivosť sa vzťahovala aj na [[Byzantská ríša|Byzanciu]], ktorá od [[Východná schizma|východnej schizmy]] bola od Ríma nezávislá. Pápež sa usiloval o zmierenie medzi oboma cirkvami. V záujme toho uvažoval o zrušení exkomunikácie cisára [[Alexios I. Komnenos|Alexia I.]], ktorú naň pred svojou smrťou uvalil pápež Gregor VII. Počas svojho juhotalianskeho exilu zvolal Urban II. v roku 1089 do mesta [[Melfi]] synodu, na ktorej pred zrakmi prítomných sedemdesiatich jemu verných biskupov zrušil Alexiovo vyobcovanie z cirkvi. Cisárovou odmenou boli rovnako zmierlivé kroky zo strany [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Toto zblíženie podnietilo cisára požiadať pápeža o pomoc, týkajúcu sa ochrany kresťanských spolubratov na východe. Na ďalšiu synodu v [[Piacenza|Piacenze]] v roku 1095 vyslal Alexios oficiálnu delegáciu, ktorá prítomných cirkevných otcov oboznámila o krivdách páchaných na kresťanoch na východe zo strany seldžuckých [[Turci|Turkov]].