Lucius Annaeus Seneca: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 80.242.46.181 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značka: rollback
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Riadok 64:
Do Senecových hier tiež preniká jeho filozofia. Do istej miery možno považovať jeho dramatickú tvorbu za radu príkladov, ktorými chce doplniť teoretickú náuku prezentovanú v svojom filozofickom diele. Opakovaným motívom všetkých hier sa stáva spor rozumu (''mens bona'') a vášňou (''furor''). Seneca pritom nie je idealista – jeho hrdinovia v boji s vlastnými sklonmi prehrávajú, poddávajú sa zlu a ničia tým život sebe i druhým. [[Medeia (mytológia)|Medea]] opustená manželom [[Iason]]om tak z pomsty zabíja ich spoločné deti, [[Faidra]], ktorá si nedokáže získať lásku nevlastného syna [[Hippolytos (mytológia)|Hippolyta]] spôsobuje jeho i vlastnú záhubu, [[Oidipus]], vrah vlastného otca a manžel svojej matky, sa sám oslepuje, aby sa sám potrestal.
 
V súlade so zvyklosťami doby, v ktorej Senecove tragédie vznikali, aj s ich niektorými štylistickými špecifikami sa možno domnievať, že boli určené predovšetkým na umelecký prednes a nie na predvádzanie na javisku. Je možné, že k ich inscenácii už v antike dochádzalo, nebol to však zaiste Senecov zámer.
 
Senecovými vzormi v dramatickej tvorbe boli grécky dramatik [[Euripides]] a rímski básnici [[Vergílius]] a [[Publius Ovidius Naso|Ovídius]].
Riadok 135:
[[Kategória:Narodenia v 1. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 1. storočí]]
[[Kategória:Obete samovrážd]]