|
== Životopis ==
[[ľudová škola|Ľudovú školu]] vychodil v Záriečí, [[meštianska škola|meštianku]] v Púchove. UkončilJuraj 4Boško semestreabsolvoval Pedagogickejučiteľský fakultyústav UKv [[Banská|Banskej]] [[Štiavnica|Štiavnici]] v roku [[1936]]. PôsobilV akorokoch učiteľ[[1936]] a– kantor[[38]] navyučoval evanjelickýchvo cirkevných[[Vyšná|Vyšnej]] školách[[Boca|Boci]], nasledujúci rok pôsobil v [[Uhorské|Uhorskom]] pri [[Málinec|Málinci]]. OdPo skúške spôsobilosti, ktorú urobil v [[Nová|Novej]] [[Baňa|Bani]], bol roku [[19481939]] učilzvolený naza Štátnejučiteľa vo [[meštianskaVeľké|Veľkých]] škola[[Leváre|meštianskejLevároch]]. školePo roku pôsobenia prichádza 20. septembra 1940 do [[Jasenová|Jasenovej]], kde účinkoval osem rokov. [[16]]. [[február|februára]] [[1948]] bol preložený na štátnu meštiansku školu v [[Brezno|Brezne]]. Tu účinkoval v rokoch ([[1948]]- – [[195353]]). Učiteľskú profesiu opustil pre rozpory medzi cirkvou a vtedajšími predstaviteľmi školstva. VZamestnal sa v [[Mostáreň|Mostárni]] [[Brezno]], kde sa z robotníka vypracoval na projektanta vo výpočtovom stredisku. Naďalej však pokračoval v kantorskej práci v cirkevnom zbore, vyučoval hru na klavír a akordeón. V roku [[1987]] v [[Brezno|Brezne]] založil a dlhé roky viedol spevokol, na ktorého základoch v novembri [[1995]] vznikol evanjelický miešaný spevácky zbor [[Chrámový zbor apoštola Pavla v Brezne]], ktorý pôsobí aj v súčasnosti. Napísal okolo 100 básní, niektoré zhudobnil. ZúčastnilPo sapríchode aktívnedo protifašistického[[Jasenová|Jasenovej]] odboja.v Soroku speleologickou[[1940]] mladý učiteľ Juraj spoločnosťouBoško sa podieľalzaoberal naaj prieskumochvýskumom jaskýň v oblasti [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]]. V Jasenovej pôsobil osem rokov. Juraja Bošku možno považovať za prvého speleológa, ktorý sa systematickejšie zaoberal prieskumom [[Choč|Choča]]. Po príchode do Brezna sa stal členom [[Slovenská|Slovenskej]] [[speleologická|speleologickej]] [[spoločnosť|spoločnosti]], zúčastnil sa výskumu jaskyne [[Bystrá]] a ďalších jaskýň v [[Nízke|Nízkych]] Tatier[[Tatry|Tatrách]] a Horehronia[[Horehronie|Horehroní]].
Juraj Boško je známy aj ako autor jaskyniarskych piesní. S piesňami ''Hora, hora, ty si dobrá'', ''Klenotnica'' a ''Hľadať krásu...'' sa umiestnil na prvom mieste v súťaži, ktorú vypísala [[Slovenská]] [[speleologická]] [[spoločnosť]]. Jeho ďalšou záľubou bolo maľovanie. Učil ho maľovať akad. maliar prof. [[Jaroslav Augusta]], občas ho navštevoval aj akad. maliar [[Martin Benka]]. Namaľoval niekoľko desiatok obrazov, najmä krajinky, ktoré väčšinou rozdal rodine a priateľom. Juraj Boško bol zanieteným matičiarom. V rokoch [[1985]] – [[1988]] bol predsedom miestneho odboru v Brezne.
== LiteratúraReferencie ==
* REMKO, Milan. ''Oravské zápisky''. Bratislava: Remedika s.r.o, 2020, 195s.ISBN 9788097295424.<br>
* REMKO, Milan. ''Genius loci Choč Príbehy zo života'', Remedika 2021, 136s. ISBN 978-80-972954-4-8<br>
* KORTMAN, Bohuslav. ''Bol jedným z nás Juraj Boško 1913 – 1996''. Spravodaj SSS 44 (3) (2013) 44.<br>
* KORTMAN, Bohuslav. ''Ktorá je naša prvá jaskyniarska pieseň?'' Spravodaj SSS 41(3) (2010) 33–36. <br>
* Osobnosti matičného života v Brezne
|
