Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Zamkol stránku „Jozef Tiso“: opakované vkladanie PoV tvrdení ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 19:41, 28. november 2021 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 19:41, 28. november 2021 (UTC)))
opr.
Riadok 58:
}}
 
[[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Tiso''' (* [[13. október]] [[1887]], Veľká Bytča, dnes [[Bytča]],<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22629-33327-86?cc=1554443&wc=9P32-N38:107654301,114742501,129805801,129915501 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Veľká Bytča, záznam č. 122; aj keď sa niekedy uvádza ako „Jozef Gašpar“ –&nbsp;po otcovi, v&nbsp;matrike zapísané len meno „Josephus“</ref> [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[18. apríl]] [[1947]], [[Bratislava]], [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]]) bol [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícky]] [[kňaz]], politik, predseda [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] (1939{{--}}1945), poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia ČSR]] (1925{{--}}1939), minister zdravotníctva a&nbsp;telesnej výchovy (1927{{--}}1929), predseda [[Vláda Slovenskej republiky od 14. marca 1939 do 27. októbra 1939|vlády]] a&nbsp;prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Po vojne bol 15. apríla 1947 Národným súdom ČSR odsúdený za vojnovédomácu zločinyzradu (vlastizradu) a kolaborantstvo.<ref name=":4">{{Citácia elektronickéhoknihy dokumentu| priezvisko =Katarína Rašla | meno =ZAVACKÁ Anton |titul autor =Jozef Tiso| bolodkaz vojnovýmna zločincom.autora In= | priezvisko2 = Žabkay | meno2 = Ernest | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Proces s dr. HistoryWebJ.sk Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatrapress | miesto = Bratislava | rok = 1990 | počet strán = 256 | url =https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/jozef | isbn = 80-tiso85260-bol03-vojnovym-zlocincom4 |dátum vydaniakapitola =14.3.2021 |dátum prístupustrany =14.3.2021 | jazyk = }}</ref>&nbsp;18<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom z 15. apríla 1947 popravený(Plné znenie) | periodikum = dennikn.<ref>sk Anton| Rašla,odkaz Ernestna Žabkayperiodikum ''Proces= sDenník dr.N J| url = https://historyweb.Tisomdennikn.sk/uploads/files/58_tiso-zmenseny.pdf Spomienky| obžalobcuissn Antona= Rašla,1339-844X obhajcu| Ernestvydavateľ Žabkayho= '',N str.Press 234.| Vydalmiesto Tatrapress= 1990.ISBNBratislava 80–85260–03–4| dátum = | dátum prístupu = 2021-11-21 }}</ref>&nbsp;18. apríla 1947 popravený.
 
== Životopis ==
Riadok 197:
{{Hlavný článok|Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským}}
 
Tiso stratil moc po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli [[1945]], ušiel a skrýval sa šesť týždňov v kláštore v bavorskom [[Altötting|Altöttingu]], potom bol v [[rakúsko]]m kláštore v [[Kremsmünster]]i. Tu ho zaistila americká vojenská polícia, po predchádzajúcom súhlase<!-- V Altöttingu sa skrýval v Kapuzinerkloster St. Anna 48° 13′ 38″ N, 12° 40′ 27″E. V Altöttingu odhalili Američania Karola Murína (Tisov tajomník). Podľa Murínových pamätí (Spomienky a svedectvo) jeho, jeho brata a Jozefa Tisa previezli do "koncentračnými tábora" v Kremsmünsteri. Američania Tisa zatkli a deportovali so súhlasom a napriek písomnej žiadosti Faulhabera aby s nim zachádzali ako s duchovným a nie politikom: „Da Dr. Jozef Tiso in seinem Land das religiöse Leben trotz mancher Schwierigkeiten lebendig erhielt, bitte ich, ihn nicht anderen politischen Führern der ehemaligen Gegner der alliierten Mächte gleichzustellen.“ Zdroj Jürgen Bevers: Der Mann hinter Adenauer: Hans Globkes Aufstieg vom NS-Juristen zur Grauen Eminenz der Bonner Republik, Ch. Links Verlag, 2009, S. 216 --> mníchovského kardinála Faulhabera. Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napokon bol odsúdený za zradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Katarína|meno=ZAVACKÁ|titul=Jozef Tiso bol vojnovým zločincom. In. HistoryWeb.sk|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/jozef-tiso-bol-vojnovym-zlocincom|dátum vydania=14.3.2021|dátum prístupu=14.3.2021}}</ref> na trest smrti obesením. Proces začal [[2. december|2. decembra]] [[1946]] a rozsudok bol vynesený [[15. apríl]]a [[1947]] predsedom súdu JUDr. [[Igor Daxner|Igorom Daxnerom]]. Žalobcami boli JUDr. [[Ľudovít Rigan]], JUDr. [[Juraj Šujan]] a vojenský prokurátor JUDr. [[Anton Rašla]]. Obhajcami boli JUDr. [[Ernest Žabkay]] a JUDr. [[Martin Grečo]]. Na súde premietali film z&nbsp;koncentračných táborov. Podľa žalobcu Rašlu: „… bol ľahostajný, pozeral sa bokom alebo do&nbsp;zeme.“ On aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Pred súdom neprejavil ľútosť. Odmietal urobiť vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref>KAMENEC, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947).'' Premedia, Bratislava, s. 174.</ref> Spolu s Tisom bol v tomto procese odsúdený na smrť aj [[Ferdinand Ďurčanský]] (v neprítomnosti, pretože stihol ujsť do zahraničia). [[Alexander Mach]] bol odsúdený na 30 rokov väzenia (zo zdravotných dôvodov bol rozsudok nad ním vynesený o mesiac neskôr v osobitnom pojednávaní a Mach prejavil ľútosť). Rozsudok na Jozefom Tisom sa dá prečítať aj [[s:Rozsudok_Národného_súdu_v_Bratislave_nad_Jozefom_Tisom|tu.]]
[[Súbor:Jozef Tiso 15.03.2017.jpg|náhľad|Pôvodný Tisov hrob na Martinskom cintoríne. |alt=, v sektore XIX.]]
Žiadosť o milosť pre Tisa predložil 15. apríla 1947 slovenský povereník spravodlivosti [[Ivan Štefánik]] na Predsedníctvo SNR a to ju prekvapivo bez hlasovania posunulo vláde [[ČSR]]. Vláda [[Klement Gottwald|K. Gottwalda]] odporučila prezidentovi [[Edvard Beneš|Benešovi]] zamietnuť túto žiadosť v pomere hlasov 17:6. Na mimoriadnom 78. tajnom zasadnutí 16. apríla za prijatie žiadosti hlasovali niektorí poslanci [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany (DS)]] a Čs. strany ľudovej (ČSĽ). Proti boli [[Komunistická strana|komunisti]] a niektorí členovia Československej strany národne socialistickej a Československej sociálnej demokracie. [[Jan Masaryk|J. Masaryk]] sa ako nestranícky minister zdržal hlasovania<ref name=":0">Viliam Bernáth: Retribučný proces na Slovensku, 20. júla 2007, Britské listy, [http://blisty.cz/art/35388.html Online]</ref>. Prezident Beneš následne súhlasil so zamietnutím žiadosti. Tiso bol popravený (obesený) v skorých ranných hodinách [[18. apríl]]a [[1947]] na dvore [[Justičný palác (Bratislava)|Justičného paláca]] v Bratislave. Podľa dobovej tlače Tisa sedem minút od začatia popravy lekár vyhlásil za mŕtveho. Neskôr bol v tajnosti pochovaný na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v Bratislave. Pochovával ho [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] [[Jozef Stašo]], ktorý v rokoch 1940 - 1945 pôsobil ako tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kňaz, ktorý pochovával Jozefa Tisa | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2016