Frazeologizmus: Rozdiel medzi revíziami

Frazéma ako estetický fakt je špecifická charakteristika na osi pragmatický fakt – estetický fakt. Táto charakteristika sa v skutočnosti môže pociťovať na celej rozlohe frazeológie, s výnimkou vulgárnych a obscénnych zvratov. Niečo iné je oná vrstva frazém, kde ide o explicitné estetické exponenty frazém, ako je verš, rytmus, rým, eufónia ap. Pri bežných frazémach bez expresívnej extremity chápeme ich estetickosť vo veľmi všeobecnom zmysle, a to ako fakt, že frazéma je trvalý, hotový semiotický útvar, v ktorom symbolický, evokačne naliehavý a zmyslovo prierazný obraz charakteristických životných situácií nesie v sebe hĺbkový životný zmysel, a to ako výsledok vyššej intelektuálnej, mravnej, citovej a v tom prípade aj estetickej úrovne istej pospolitosti. Preto sa frazémy prijímajú ako emblém duchovnej tvorivosti danej society. Pritom tento charakter pociťujeme aj pri frazémach s neplnou vetnou platnosťou, ktoré tvoria jadro frazeológie.

 

Výskyt archaizmov a historizmov vo frazémach je reliktom ich historického vývinu. Je to následok špecifickej ustálenosti frazém.