Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
{{wikifikovať}}
 
'''Slovenskje pohladi na vedi, umeňje a literatúru''' bol prvý slovenský literárny časopis, ktorých vydavateľom a hlavným redaktorom bol [[Jozef Miloslav Hurban]], bol prvý slovenský literárny časopis. Vychádzal v rokoch 1846 – 47 a v rokoch 1851 – 52. Zaoberal sa hlavne vo svojich prvých dvoch ročníkoch aj popularizáciou spoločenských vied a umení. Zanikol vinou nového tlačového zákona – produktu reakčnej a protiľudovej vlády [[bachovský absolutizmus|bachovského absolutizmu]].
 
== Úvod ==
Riadok 79:
 
== Zánik ==
Hurbanovi sa podstatne zhoršila situácia, keď jeho nadaný a obetavý spolupracovník v redakcii Mikuláš Dohnány upadol 23. mája 1852 do ťažkej duševnej choroby, ktorej ako 26- ročný za krátky čas podľahol. Pretože Hurban býval aj naďalej v Hlbokom, “ďaleko„ďaleko od väčších miest"miest“, len s vypätím všetkých síl mohol časopis redigovať a starať sa, aby bol v dosť vzdialenej Trnave dobre a načas vytlačený a distribuovaný čitateľom. V auguste 1852-ho roku síce prišiel do redakcie po Mikulášovi Dohnánym Pavol Dobšinský, no ten už podstatnejšie nemohol ovplyvniť ani formu, ani obsah časopisu.
 
Životu Slovenských pohľadov hrozilo nové, vážne nebezpečenstvo. Viedenská vláda v snahe upevniť policajný režim a zlikvidovať pokrokové noviny a časopisy vydáva v júni 1852 nový tlačový zákon, ktorým ruší slobodu tlače kodifikovanú 13. marca 1848. Okrem toho zavádza systém vysokých kaucií, ako aj nariadenie, podľa ktorého redaktor musí bývať v mieste vychádzania svojich novín, alebo časopisu. Podstatne tiež obmedzila ďalšie povolenia na zakladanie novín a časopisov a zaviedla predpis o troch výstrahách, ktorý umožňoval administratívnou cestou zastaviť akékoľvek noviny, nevyhovujúce vláde.
 
To sa týkalo aj Hurbana, ktorý však z existenčných dôvodov nemohol opustiť Hlboké a prejsť bývať do Trnavy. Sám sa potom priam zúfalo pokúšal zachrániť svoj časopis pred záhubou. Túto jeho snahu podporoval aj A. H. Krčméry, ktorý pod pseudonymom A. Pohronský napísal v lete 1852 do Pohľadov úvodník s výzvou k národu, aby podporoval tento, ale aj ostatné slovenské noviny a časopisy, lebo doteraz “celá„celá národnia záležitosť len na niektorých jednotlivcoch spočíva"spočíva“.
 
Hurban stále veril, že sa mu podarí z tejto ťažkej situácie vyviaznuť. Keď mu časť peňazí na kauciu sľúbil “jeden„jeden šľachetný národovec"národovec“, tešil sa, že už “kritickuo„kritickuo položenie prekonal"prekonal“, takže bude môcť naďalej viesť svoj časopis “k„k umeleckým výškam"výškam“. Oprávňoval ho k tejto nádeji aj relatívny mier v domácom tábore, v ktorom už “hoje„hoje o literky umĺkli, mysle (rozumej Staroslovákov a Novoslovákov-štúrovcov), sa zmiernili"zmiernili“. Neskoršie, keď videl, že potrebnú kauciu na týždenník nezoženie, sľuboval, že Slovenské pohľady od jesene 1852 bude vydávať aspoň ako štvrťročník.
 
Nový tlačový zákon ani vydávanie štvrťročníka nepripúšťal, ak redaktor nebýval v mieste jeho vychádzania. Hurban bol preto prinútený 31. augusta 1852 vydať posledné číslo Slovenských pohľadov, v ktorom nie bez trpkosti hovoril: „My sme čakali do poslednej chvíle na ochotu a dobrú vôľu bohatších Rodomilov a teraz na konci tohto jedného oddielu vyslovujeme sa so žalosťou, že my sme chudobní na poklady svetské a poklady svetské chudobné na lásku k úbohému Slovenstvu“.
 
Slovensko takto stráca významný časopis, ktorý práve v tejto dobe naliehavo potrebovalo. Slovenskými pohľadmi vrcholí Hurbanova publicistika. Veď v dobe ich vychádzania, ako napísal Andrej Mráz, bol Hurban “v„v zenite svojich mladistvých rokov, keď prekypoval veľkými schopnosťami a keď veľkými ideálmi chcel rozplameňovať deptaný slovenský život, vystavený ťažkým otrasom"otrasom“.
 
[[Kategória:Slovenské novinárstvoliterárne časopisy]]
[[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]]