Matúš Černák: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Matroxko (diskusia | príspevky)
úpravy, kat
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnene so zdrojom
Riadok 10:
|Rodičia = Matúš Černák<br>Alžbeta rod. Kupčeková
}}
'''Matúš Černák''' (* [[23. august]] [[1903]], [[Turčianske Teplice]] – † [[5. júl]] [[1955]], [[Mníchov]]) bol slovenský diplomat [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], verejný činiteľ a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS]], ktorý zomrel v dôsledku [[atentát]]u v [[Mníchov|Mníchove]].
 
== Životopis ==
Študoval na gymnáziu v Prievidzi, Kežmarku, [[1919]]-[[1922]] v Banskej Bystrici, potom na univerzite v Lipsku a v Prahe. Od roku [[1928]] pôsobil ako stredoškolský profesor v Trnave a v Bratislave,. od r. [[1938]] člen [[HSĽS]], [[1938]] minister bez kresla v [[Vláda Československej republiky od 22. septembra 1938 do 4. októbra 1938|prvej Syrového vláde]], [[1938]]-[[1939]] <!-- od 20. januára 1939 -->[[Minister školstva Slovenskej republiky|minister školstva a národnej osvety]] slovenskej autonómnej vlády. V r. [[1939]] - [[1944|44]] veľvyslanec [[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]] v [[Berlín]]e, od roku [[1942]] aj vo [[Fínsko|Fínsku]] a [[Dánsko|Dánsku]]. PoAko vojnebývalý bolštudent zajatýLipskej spojencamiuniverzity abol odsúdenýod [[Národnýmladosti súd|Národnýmkultúrne súdom]] v Bratislaveorientovaný na 3Nemecko, rokyako väzenia.vyslanec PoSlovenskej prepustení,republiky koncomv rokuBerlíne [[1948]]v emigrovalNemecku aprežil odprakticky rokucelú 1950<ref>Ľudovítvojnu Petraško:a Stopyvybudoval vedúsi natam Východ,širokorozvetvené História, ISSN 1335-8316, [http://wwwkontakty.historiarevue.sk/index.php?id=2004petrasko56 Online]</ref>Emília žilHrabovec: vSlovenský Mníchove,exil kdea prevzalcesta pok [[Jozefnezávislosti Paučo|JozefoviSlovenska Paučovi]]In vedenieStudia [[KarolCarpathico-Adriatica, Sidor|Sidorovej]]Vol. [[SlovenskáI. národnáSlováci radaa vChorváti zahraničí|Slovenskejna národnejceste rady v zahraničí]], sústreďujúcej emigrantov, prívržencov slovenskejk samostatnosti.: VydávalHistória a redigoval jej orgán ''Slobodné Slovensko''perspektívy, prispievalISBN aj978-80-89728-23-7 doAnte inýchNazor krajanských& časopisov.<br>VPavol MníchoveMatula bol naňho [[5eds. júla]] ([[1955]] spáchaný atentát, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváralhttps://slovenskedejiny. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a sk/wp-content/uploads/2020/10 boli zranení/studia-carpathico-adriatica-vol-1-SK.pdf PohrebDostupné sa konal 12. júla v Mníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Roku 1991 syn Boris uložil urnu s jeho pozostatkami na Bratislavskom cintoríne.online])</ref>
 
Po vojne bol zajatý spojencami a odsúdený [[Národný súd|Národným súdom]] v Bratislave na <!-- dva a pol podľa iného zdroja --> 3 roky väzenia. Po prepustení, koncom roku [[1948]] emigroval a od roku 1950<ref>Ľudovít Petraško: Stopy vedú na Východ, História, ISSN 1335-8316, [http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2004petrasko56 Online]</ref> žil v [[Mníchov|Mníchove]], kde prevzal po [[Jozef Paučo|Jozefovi Paučovi]] vedenie [[Karol Sidor|Sidorovej]] [[Slovenská národná rada v zahraničí|Slovenskej národnej rady v zahraničí]] (SNRvZ) v Nemecku, sústreďujúcej emigrantov, najmä prívržencov slovenskej samostatnosti. Vydával a redigoval časopis (orgán SNRvZ) ''Slobodné Slovensko'', prispieval aj do iných krajanských časopisov.<br>V Mníchove bol naňho [[5. júla]] [[1955]] spáchaný atentát, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváral. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a 10 boli zranení. Pohreb sa konal 12. júla 1955 v Mníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Páchateľa atentátu sa nemeckej polícii nepodarilo vypátrať. Najpravdepodobnejšia z verzií hovorila, že za akciou bola ŠtB.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za vraždou politika bola ŠtB. Dôkaz našli v archíve CIA|url=https://domov.sme.sk/c/8090674/zavrazdou-politika-bola-stb-dokaz-nasli-varchive-cia.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-01-09|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Burčík}}</ref>
 
Slovenská národná rada v zahraničí vydala k atentátu knižku ''Wer war Matúš Černák?'' (Kto bol Matúš Černák?) a bezprostredne po udalosti dlhý Ohlas, v ktorom protestovala proti politickej vražde, upozorňovala svetovú verejnosť na slovenský problém a ubezpečovala, že ani fyzické násilie neodvráti slovenský exil „od boja proti komunizmu a za demokratické, kresťanské a samostatné Slovensko.<ref>EMÍLIA HRABOVEC, Kultúra, roč. 23 (17.6.2020), č. 12, s. 3, 10. ISSN 1335-3470. [https://www.slovenskezahranicie.sk/2020/07/03/preco-zomrel-matus-cernak-pribehovy-profil-na-smutne-65-vyrocie-atentatu-na-slovenskeho-politika/ Dostupné online]</ref>
 
Okolnosti atentátu v roku 2009 opísal český historik [[Prokop Tomek]] v časopise Pamäť národa, ktorý vydáva slovenský [[Ústav pamäti národa]]. Verziu, že by išlo o čin exilového konkurenta, podľa Prokopa vyšetrovanie nepotvrdilo. No desaťročia neexistovala žiadna konkrétna informácia, ktorá by prisúdila zodpovednosť československému bezpečnostnému aparátu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za vraždou politika bola ŠtB. Dôkaz našli v archíve CIA|url=https://domov.sme.sk/c/8090674/zavrazdou-politika-bola-stb-dokaz-nasli-varchive-cia.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-01-09|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Burčík}}</ref>
 
V roku 2015 Radek Schovánek tvrdil, že v archíve americkej [[Central Intelligence Agency|CIA]], našiel záznam, ktorý z atentátu usvedčuje ŠtB.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za vraždou politika bola ŠtB. Dôkaz našli v archíve CIA|url=https://domov.sme.sk/c/8090674/zavrazdou-politika-bola-stb-dokaz-nasli-varchive-cia.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-01-09|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Burčík}}</ref>
 
Roku 1991 Černákov syn Boris uložil urnu s jeho pozostatkami na Bratislavskom cintoríne.
 
==Dielo==